Siddhartha - Trip To Innerself (2009)
1. A Trip to Innerself (10:15)
2. The Explorer (6:51)
3. Desert (3:30)
4. Baroque (3:57)
5. Nervous Breakdown (11:51)
6. Beyond Destiny (9:33)
7. Distant Cry (6:42)
8. Black (8:45)
Total Time: 64:48
Obsazení:
Özgür Kurcan - vocals, guitars
Ege Madra - guitars
Ulas Akin - bass
Volkan Yildirim - keyboards
Orkun Öker - keyboards
Kaan Sezgin - drums
Guest Musicians:
Nil Karaibrahimgil - vocals (8)
Kerem Özyegen - vocals (2)
Neslihan Engin - keyboards (4, 6, 7)
Berke Özcan - percussion (2)
Siddhartha je ďalší hudobný zázrak z Turecka. Kapela fungovala v 90-tých rokoch a vydala jeden dlhohrajúci album v roku 1998. O jedenásť rokov neskôr vychádza remixovaná a remasterovaná verzia tohto počinu pod názvom Trip To Innerself. Je to veru záslužný čin a tak sa tento skvost môže opätovne uchádzať o priazeň prog-rockových poslucháčov. Ak vyznávate tvorbu kapiel ako Pink Floyd alebo Porcupine Tree, tak Siddhartha je práve niečo pre vás. Hlavne v prípade Porcupine Tree je tá podobnosť dosť veľká.
Psychedelický space-rock je naozaj správna definícia ich hudby. Temné a náladotvorné prvky tvoria hlavnú náplň albumu. Inštrumentácia nie je vôbec plytká, ale naopak veľmi hutná a skvelo pracuje s dynamikou. Preto aj napriek zádumčivej atmosfére, tu nie je núdza o naozaj silné a zaujímavé momenty. Žiadny pohrebný prog-rock sa nekoná, má to svoje čaro a aj dômyselné melódie. Hlavne páni gitaristi si zaslúžia pochvalu a ich sóla plus rôzne vychytávky majú zásadný význam pre celý album. Skladby sú dlhé, ale vonkoncom nenudia. Pracuje sa tu vo veľkej miere práve už so spomínanou atmosférou, ktorá prináša v rámci svojich možností kvalitné hudobné vyžitie.
Pri dôslednejšom počúvaní narazíte aj tu na zvláštne turecké stupnice, ale je to veľmi pekne zapracované a nepochybne je to aj príjemné spestrenie. Úvodný psychedelický trip A Trip To Innerself výborne uvedie do podstaty a povahy celého albumu. Kratšie skladby The Explorer, Desert a Baroque majú krásne premyslené harmónie a výborné gitarové plochy. Úroveň napadá ani pri dlhšej Nervous Breakdown či Beyond Destiny. Kompletne celý album má skvelý koncept. Pomalé rytmy sa obmieňajú s tými rýchlejšími a pritom to vôbec nestráca ten pravý zápach psychedélie. Atmosférické zvuky gitár či klávesov vám dajú možnosť si vydýchnuť a tie tvrdšie zase prinesú do hudby ten správny energický ťah. Spev nie je ten najdôležitejší element, ale svoje opodstatnenie má. Posledná a dosť pochmúrna Black vás na rozlúčku zatiahne do inej dimenzie.
Siddhartha je kultová kapela vo svojej rodnej krajine, no nevidím dôvod prečo by nemali byť nazvaní rovno kultovou kapelou vo svetovom meradle. Ich album Trip To Innerself je dostatočne silný a pre progresívny rock aj prínosný. Osobne ho radím medzi najlepšie rockové nahrávky z Turecka a viacero pozitívnych ohlasov či recenzií hovoria samé za seba. Je škoda, že takýchto opusov nespravili viac, pretože ich schopnosti boli naozaj pozoruhodné.
reagovat
- hodnoceno 2x
- hodnoceno 0x