Budjana, Dewa - Surya Namaskar (with Jimmy Johnson & Vinnie Colaiuta) (2014)

O hudobnej scéne v Indonézii sa toho človek veľa nedozvie, teda až na zopár výnimiek a tým je aj gitarista a skladateľ Dewa Budjana. Tento nenápadný chlapík je až na počudovanie veľmi uznávaný v jazz-rockových kruhoch, o čom svedčia aj hosťujúci muzikanti na jeho albumoch. Vo svojej rodnej krajine získal najväčšiu slávu ako člen pop-rockovej kapely Gigi. Sólová tvorba je však primárne zameraná na progresívne znejúci jazz-rock a fusion. Štvrtý štúdiový album Surya Namaskar má v podtitule mená ako Jimmy Johnson a aj svetoznámeho bubeníka Vinnieho Colaiutu. Predošlé diela obsahovali prvky tradičnej indonézskej hudby, no tentoraz Budjana od toho trochu upustil a zameral sa viac na priamočiarejšie vyznenie. Indonéziu je však tu a tam cítiť a je to v každom prípade osviežujúce a podnetné.

V gitarovej hre máte možnosť počuť vplyv takých borcov ako napr. Allan Holdsworth alebo John McLaughlin. Kreatívne myslenie je u Budjanu hádam najväčším potešením, pretože sa vyhýba zabehaným a obohratým formám jazz-rocku. Minulosť a inšpiračné zdroje sa síce zaprieť nedajú, ale táto muzika znie ešte stále inovatívne a vzrušujúco zároveň. Svoje skúsenosti zúročuje najlepším možným spôsobom a Surya Namaskar je zatiaľ jeho najvyzretejším dielom. Okrem náročnejších hráčskych lahôdok dokáže ponúknuť aj tzv. nadstavbu v podobe melódií a zaujímavých postupov.

Najväčšími ťahákmi albumu sú jednoznačne melodicky vyšperkovaná Duaji & Guruji a titulná Surya Namaskar, ktorá je pre mňa asi najkrajším jazz-rockovým songom tohto roku. Zvyšné skladby si taktiež udržujú vysokú úroveň. Abstraktnejšie kompozície zastupuje napr. úvodná Fifty, ktorá má štýlovo blízko k Allanovi Holdsworthovi a Capistrano Road je priamo venovaná práve tejto gitarovej legende. Skvelá je aj Lamboya, kde sa spája svet východnej kultúry a nápaditej melodiky. Akustická gitara spestruje skladbu Campuhan Hill, no je to pomerne zádumčivý song. Celkove album nie je o predvádzaní technických fines a Budjana zanechal v každej jednej skladbe nejaký pocitový efekt, čo je mimoriadne sympatické. Jimmy Johnson a Vinnie Colaiuta sú veľkí profesionáli a hlavne Vinnie dokazuje, že je právom považovaný za špičku vo svojom obore. Dalem Waturenggong obsahuje pomalšie aj tvrdšie pasáže a má svojrázny dynamický priebeh. Koniec je teda viac než vydarený a môže sa stať, že album vo vás vyvolá nutkanie si ho pustiť znovu.

Surya Namaskar patrí medzi najlepšie vydané počiny vydavateľstva Moonjune Records v roku 2014. To podstatné čo robí hudbu hudbou tu naozaj je, napriek tomu že jazz-rock a fusion nie sú žánre pre každého. Myslím si, že pri troche vôle zaujme aj menej zbehlých poslucháčov, hlavne vďaka svojej silnej melodickej náture. Kvôli takým muzikantom ako je Dewa Budjana sa oplatí sledovať celú jazz-rockovú scénu, pretože v opačnom prípade by ste prišli o také klenoty ako je Surya Namaskar.
reagovat

kali @ 07.12.2014 15:35:30
Tuto desku jsem neslyšel, mám ve sbírce Budjanovu předchozí desku Dawai In Paradise (2013). Hraje na ní velká spousta muzikantů a album je prostě skvělé.
Jen více takovéto hudby.
Moc díky za recenzi.

Mayak @ 21.01.2015 20:44:31
Chvíľku mi trvalo, kým som sa dostal aj k tejto perle extraligového fusion/jazzrocku .
Dewa Budjana je niečo, ako ázijský Allan Holdsworth, má však nesmiernu výhodu - môže a aj si dovoľuje čerpať inšpiráciu a námety z world music a etnických koreňov hudby.
Ani sa nečudujem, že s ním hrávajú svetové esá euro/americkej jazz/rockovej scény, ako JEHO doprovod.
Recenzia skutočne korešponduje s tým, čo práve počúvam ...