Kayo Dot - Coffins On Io (2014)

Atmosféra, ktorú sa snažíme zachytiť je inšpirovaná kultovým sci-fi filmom Blade Runner z 80-tých rokov. Chcel som urobiť dobrý album, ktorý si pustíte napr. počas nočnej jazdy v púšti a k tomu si môžete domyslieť ešte nejakú post-apokalyptickú atmosféru. Zvuk je sexy kombináciou Type O Negative, Petera Gabriela, Sisters of Mercy – Toby Driver (Kayo Dot).

Môj neobratný preklad je celkom dobrým úvodom k recenzii na toto dielo. Slová Tobyho Drivera sú dokonalou návnadou pre každého, kto má rád niečo tajomné, neobjavené a zároveň dobrodružné. Obsah albumu Coffins On Io je v mojich očiach silnejší než kadejaké obrazotvorné metafory či spisovateľské špecialitky, pretože je ťažké do detailu vyjadriť jeho povahu. Kayo Dot tentoraz do značnej miery zmenili prístup a prišli s niečím odlišným ako by sa očakávalo. Niežeby ich predošlé nahrávky trpeli nejakou sterilitou, to rozhodne nie. Toby Driver so svojou bandou si mantinely nestavajú a patria medzi najsvojráznejšie kapely experimentálneho a avantgardného prog-rocku za posledných desať rokov. Nechali sa viesť pocitom a tentoraz dostali viac priestoru silné melódie. Avšak to nie je všetko. Stále si zachovávajú svoj alternatívno-experimentálny zvuk, ktorý ich jasne charakterizuje.

Kayo Dot si sympatickým spôsobom zaspomínali na éru, keď ešte hrávali kapely ako Scritti Politti, The Cure, Bauhaus či The Smiths. Presnejšie povedané je tu cítiť aj vplyv novej vlny a elektroniky, ktoré vtedy brázdili hudobným svetom. Dosť často sú 80-té roky zaznávané ako jedno z najmenej prínosných desaťročí v rockovej hudbe. Kayo Dot však na tomto albume krásne vystihli silu 80-tých rokov a nasadili tomu temnejší rockový hábit. Na prekvapenie má všetko svoj ucelený rád a ponurá atmosféra sa uvoľňuje pod vplyvom zvláštne farbistých a nostalgicky znejúcich melódií. Experimentálne plochy prichádzajú najčastejšie v inštrumentálnych úletoch, ktoré majú zásadný dopad na celkové vyznenie skladieb. Ani zďaleka sa nemusia uchyľovať k vykrádaniu art-rockových borcov, ale naopak deštruktívnym spôsobom narušujú melodickú harmóniu a výsledkom tohto celého je vzrušujúci a emocionálne hlboký zážitok. Zhruba asi takto si predstavujem hudbu, ktorá nemá vopred určený priebeh, ale naopak dokáže v danom momente prirodzene prekvapiť.

The Mortality Of Doves vás uvedie do podstaty albumu a mňa okamžite dostala na kolená svojou kombináciou temnoty, úzkostlivých melódií a prepracovanou štruktúrou. V tomto prípade prebehne 11-minút skôr než sa nazdáte. V druhom tracku Offramp Cycle, Pattern 22 sú opäť silné ozveny new wave a elektroniky. Inštrumentálna pasáž znie neodolateľne a strašidelne zároveň, pričom Kayo Dot v nej prejavili neobyčajný cit pre estetiku. Jemná a rytmicky skromnejšia Longtime Disturbance On The Miracle Mile má skutočne nádherné a clivé melódie, ktoré ešte viac umocňujú zážitok po predošlých dvoch opusoch. Prichádza však ďalší post-apokalyptický kúsok Library Subterranean a po skvelých melódiách sa to opäť presunie do komplikovanejších rytmických figúr. The Assassination Of Adam je najavantgardnejšia skladba na tejto doske a Kayo Dot týmto len potvrdzujú svoju nevyspytateľnosť. K myšlienke a povahe albumu sa však hodí, a ponúkne niekoľko veľmi zaujímavých momentov. Katarzia v podobe Spirit Photography je naozaj krásnym zakončením a v nekomplikovanom jazzovom tempe sa vytvára väčší priestor pre saxofónom. Tá atmosféra je priam neopísateľná a vyvoláva v človeku zvláštne melancholické nálady.

Kayo Dot nahrali album, ktorý je jednoznačne o čosi prívetivejším než tie predošlé. Na Coffins On Io sa však tiež dajú vystopovať ich typické štýlové polohy, v ktorých sú doma. V prvom rade tu úplne absentujú prvky extrémneho metalu, ktorý zdobil napr. nahrávku Hubardo (2013). Napriek tomu je Coffins On Io skutočne bizarným počinom, ktorý je hodný ich mena. Povedal by som, že patrí medzi to najvyrovnanejšie čo zatiaľ vydali. Fanúšikovia ťažkej avantgardy by asi nesúhlasili, ale tentoraz Kayo Dot prišli s prekvapujúcou formulou, ktorá sa len tak nepočuje. Coffins On Io je pre mňa v diskografii Kayo Dot jedinečným monumentálnym dielom.
reagovat

Mayak @ 12.12.2014 17:45:35
Toby Driver je proste fenomén a každý album Kayo Dot je posunom do trochu (alebo viac) iných vôd.
Stále je to majoritne rock (niekedy progresívny rock, niekedy progresívny metal), ale avantgardných a inovatívnych prvkov v produkcii Kayo Dot (teda Tobyho) je stále neúrekom.
Toto je kapela, ktorá vlastne VŽDY prekvapí ... díky za recenziu, Slavo
... a asi by to chcelo aj profil predošlej kapely Toby Drivera - "Maudlin Of The Well" (1996 -2009)

Voytus @ 17.12.2014 08:51:28
Neznal jsem, zkouším přes yo'tube, je to zajímavé, bude to chtít víc poslechů, než se zorientuji, ale to mám na téhle hudbě rád. Takže díky za tip!

alienshore @ 17.12.2014 21:15:21
Nie je zač Voytus, beriem to trochu ako prekvapenie že ťa muzika Kayo Dot oslovila, a vyzerá to tak že budú mať asi o jedného fanúšika viac :-) ...

Voytus @ 18.12.2014 08:10:13
Navnadila mě ta kombinace Cure, Type O Negative, Sisters of Mercy a Petera Gabriela. Dále jsem vyčetl, že je ovlivnil i Scott Walker. Navíc ta hudba není jen vykrádáním všeho zmíněného, je srozumitelná, není to jen nějaké samoúčelné experimentování. A pak, občas sáhnu po něčem takovém - zřídka, ale přeci jen.