Antimatter - Fear of A Unique Identity (2012)

Tak v prvom rade musím prezradiť , že tento štýl označovaný ako post-metal, nie je úplne moja šálka kávičky. Vlastne sa mi tento album dostal do uší náhodou - zaujal ma obal a hlavne názov albumu. Po vypočutí som mal taký pocit, že je to vcelku zaujímavé a párkrát som si to ešte vypočul. Potom som sa k tomu nevracal ale niektoré silné momenty mi album stále vracali do povedomia a tohto roku som si ho ešte párkrát vypočul a následne spolu s predchádzajúcim počinom objednal a mám ho už aj doma. Prečo post-metalové album v mojej zbierke, kde 50% tvorí neo-prog, 40% artrock a zvyšok jazzrock a progmetal a zopár iných škatuliek ? No tak v prvom rade pre atmosféru a ponuro-citlivú náladu, v ktorej je obalený celý album. No a neskutočne matnezamatový vokál Micka Mossa. Tento vokál tvorí podstatnú, ak nie zásadnú úlohu v tvorbe Antimmater - veľakrát ma pri jeho počúvaní blahodarne zamrazí. Na obale predchádzajúceho albumu som našiel etiketu s nadpisom " The saddest band in the world " - s týmto by som síce úplne nesúhlasil , lebo smútok má neskutočne veľa podôb, ale že Antimatter má svoju neodškriepiteľnú " Unique Identity " - to je bez debaty. Album nemá v podstate slabšie miesto a pre mňa stojí hlavne na troch nosných zlatých klincoch - resp. zlatých pilieroch. Úvodná "PARANOVA" s nádherným refrénom , záverečná " A PLACE IN THE SUN ", ktorá čisto stojí na Mickovom hlase a pre mňa už nesmrtelná " WIDE AWAKE IN THE CONCRETE ASYLUM ", kde sa spojilo úplne všetko - atmosféra, mrazivý vokál, silna sociálny výpoveď. Máte radi ANATHEMU v období niekedy pred desiatimi rokmi ? chcete počuť jeden z najzaujímavejších vokálov POSTMETÁLOVEJ scény ? Chcete vedieť ako skľučujúci môže byť strach z vlastnej identity ?? Vložte si do prehrávača toto CD....
reagovat