Václavek, Vladimír - Písně Nepísně (2003)

Po rozpade kapely Dunaj vydali jej bývalí členovia množstvo albumov, pričom niektoré z nich sú skutočne pozoruhodné. Podobne by som charakterizoval aj dielo "Písně nepísně" od Vladimíra Václavka, ktorý bol kedysi verným a stabilným členom Dunaja až do jej konca. Je to v poradí len jeho druhá sólová nahrávka a dalo by sa povedať, že asi aj najprístupnejšia. Osem z deviatich skladieb má príjemný akustický charakter a textovo prinášajú krásne básnické obrazce, z ktorých je cítiť pokoru, mier a harmóniu. Vladimír Václavek je známy tým, že toho až tak veľa nenahovorí a aj jeho hudba nesie v sebe výrazné známky introvertnosti. Keď však spieva a recituje slová, tak je v tom vždy nejaké duchovné posolstvo a vyžaruje z toho silná osobnosť. Nie je to ale meditatívna muzika, ba práveže naopak, vyžaduje si sústredenú myseľ. Vnútorný svet nádherných melódií, zvonivých gitár a nenápadných ale o to viac účinnejších aranžmánov vykazuje nemalú mieru zahľadenosti do samého seba, avšak práve na tom je založené bytie každého umelca.

Obzvlášť sa mi páči vybrnkávací štýl Vladimíra Václavka, ktorý obsluhuje prevažne akustickú gitaru. Nemožno mu uprieť, že má zaujímavý spôsob skladania hudby, ktorým sa odlišuje od ostatných. Popri akustických plochách sa tu nachádzajú aj alternatívne šumy, melancholické nálady podporené rôznymi inštrumentami a v neposlednom rade aj elektrické gitarové vyhrávky či sóla. Album ako taký obsahuje snáď asi jeho najvydarenejšie skladby. Svedčí o tom už hneď úvodná "Sen", v ktorej si máme možnosť vypočuť dokonalú rovnováhu medzi jemnou a pri tom dynamickou akustikou a Václavkovým osobitým spevom. Duchovné záležitosti sa riešia najviac v piesňach ako "V některých duších" a "Drakův let".

To najlepšie ponúkajú najdlhšie kompozície "Ptáčí herci" a "Shi na nai". Prvá z nich má úžasné melodické linky a keď dôjde na sóla tak mám pocit, že počujem takmer britský Wishbone Ash. Tá druhá je pre zmenu viac psychedelickejšia a druhá polovica je až prekvapivo ostrá s nepravidelným tempom a disharmonickými sólami. Veľmi vítaná je aj spočiatku pomalá "Odlet vlaštovek", v ktorej sa dostaví krásna pointa priamo v jej strede. Podobne rytmicky nápaditá "Písnička" má opäť perfektné prevedenie a skvelý sprievod huslí či elektrickej gitary. Jediné čo vybočuje z rady je uletená "Sedím si", ktorá napriek podivnosti mi dokáže vyčarovať úsmev na tvári svojim vtipom.

"Písně nepísně" je samozrejme opäť ďalšia autorská výpoveď Vladimíra Václavka a jeho postoja k okolitému svetu. Albumu prospieva zapojenie basy, huslí alebo saxofónu a prekvapivo vyznieva svojou hudbou celkom rozmanito, napriek tomu že je zameraný hlavne na akustickú gitaru a spev. Václavek je veľmi presvedčivý v tom čo robí a nikto ho nemôže obviniť z nejakých lacných komerčných ťahov. Stále si udržuje svoju úroveň a hlavne tvár, preto je právom označovaný za významnú persónu "brnenskej alternatívnej scény". Jeho sólové albumy alebo aj mnohé projekty hovoria kvalitou samé za seba. Tieto pesničky nepesničky resp. "Písně nepísně" siahajú hlboko do duše Vladimíra Václavka a svoj odkaz odovzdal najlepšie ako mohol. Je na každom z nás, čo si kto z toho vezme …

Hodnotenie: 4,5
reagovat