BOO - BOO (1999)

Hudba kapely BOO je plná kontrastov a protikladov. Aj takto sa dá charakterizovať ich prvý album, ktorý považujem za rovnocenný s "dunajskými" klenotmi. Typický rytmický esprit Dunaja sa nesnažia vykrádať, ale skôr rozvíjajú jeho odkaz do nových foriem. Zaujímavo vyznie v tejto bigbítovej muzike aj violončelo Andrei Konstankiewiczovej (Tara Fuki, Rale) a práve jej nástroj nesmierne obohacuje tvorbu BOO. Christoph Pajer je multi-inštrumentalista a spevák s netypickým vokálnym prejavom, ktorý silne evokuje alternatívnu scénu a jej štýlovú neviazanosť. Všetky texty pochádzajú práve od neho a prispel nepochybne aj do skladateľského procesu.

BOO čerpajú trochu aj z art-rocku, ale nejdú do toho priamo, skôr okolo neho len tak nenápadne krúžia. Hudba nie je vždy príjemná na ucho, ale o to viac núti k sústredenejšiemu odposluchu. Skrýva v sebe čosi mystické a neodolateľné. Bicie vytvárajú s matematickou presnosťou nepravidelné tempá a nikdy nestoja na jednom mieste. O to viac je zaujímavejšie, že Pavel Koudelka používa cielene minimum prechodov. Jeho tvorivé myslenie nie je založené na egoistickom predvádzaní sa, ale zachytáva rytmus v jeho samej podstate. Práve týmto je muzika BOO veľmi konzistentná a cítiť v nej silnú autenticitu.

O kvalitné a aranžérsky prefíkané skladby nie je núdza. Úvodný inštrumentálny kúsok Orgoj Chorchoj upodozrieva Ostřanského aj Koudelku, že kedysi naozaj hrali v Dunaji. Pajer namáha svoje hlasivky v skladbách Don't Touch It alebo It Is So Easy. Vrcholné čísla vidím predovšetkým vo francúzsky spievanej rytmickej náloži La Vie Prochaine, ďalej sú to nepochybne už spomínaná It Is So Easy alebo aj krátka a úderná Coffee. Máme tu aj pomalšie veci, ale znejú trochu zvláštne ako napr. v nemčine naspievaná Augen alebo aj bizarnejšia záležitosť s názvom Fish. Koniec zaobstaráva opäť skvelá inštrumentálna skladba Hidden. Violončelo vstupuje do muziky vždy vtedy, keď je to potrebné a je akýmsi dramatickým prvkom v ich hudbe. Josef Ostřanský už po niekoľkýkrát dokazuje svoju veľkosť ako skladateľ a tvorca nevšedných gitarových plôch.

Prvý album skupiny BOO je ďalším trblietavým drahokamom v českom alternatívnom rocku. Z hľadiska dramaturgie funguje od začiatku až do konca a ponúka množstvo zaujímavých emócií, a muzikantských lahôdok. Druhý štúdiový počin Listen naznačil kam sa ich tvorba môže v budúcnosti uberať, ale bohužiaľ nestalo sa tak. Táto kapela prvotriednych muzikantov skončila príliš skoro. Pokus o obnovenie činnosti nepriniesol svoje ovocie a tak je ich prvotina pre mňa to najlepšie čo stvorili. Grandiózna mozaika rytmických záludností a netradičnej melodiky premiešaná do takej atraktívnej formy, až sa na to ťažko hľadajú nejaké vhodné slová.
reagovat