King Hobo - King Hobo (2008)

King Hobo bola v podstate len krátkodobá záležitosť pre týchto štyroch muzikantov, ale niečo zaujímavé tu po nich zostalo, čo by nemalo byť prehliadané. Ak si tento album rozdelím na drobné, tak je tu jasne prítomný blues-rock, hard-rock, funk a dokonca aj jazz-rock. To je pre mňa veľmi zaujímavá konštelácia štýlov a ešte ak k tomu pripočítam retro zvuk 70-tých rokov, tak eufória z tejto muziky nenechá na seba dlho čakať. Cítim tu vplyv kapiel ako Grand Funk Railroad, Deep Purple, Rare Earth alebo aj southern-rockových súborov Lynyrd Skynyrd či Allman Brothers Band. Prirovnal by som to napr. aj k služobne mladším Gov't Mule a práve týmto fanúšikom je venovaný debutový album King Hobo.

Thomas Andersson je známy ako vedúca osobnosť kapely Kamchatka a jeho prejav patrí medzi to najlepšie z retro-rockovej vlny. Navyše je aj tvorivý typ gitaristu, ktorý dokáže hrať veľmi presvedčivo klasické rockové riffy a rovnako aj komplikovanejšie jazz-rockové figúry. Ďalším významným prvkom sú určite klávesy a organ Per Wiberga a popri tom vás ešte bude baviť aj skackavá rytmická sekcia, ktorý vyrába nádherný groove. Táto muzika je veľmi životaschopná, priebojná a netrpí mindrákmi z nedokonalosti alebo prehnaných ambícií. To čo cítili v danom momente, to aj dali najavo cez svoje nástroje.

Tracklist obsahuje teda desať kvalitných kúskov. Začiatok a koniec patrí cover verziám Running (Curtis Mayfield) a Mr. Clean (Freddie Hubbard). Jednoduchý, ale o to viac účinný podklad zdobí napr. blues/hard-rockový náklep Leaving Letter Blues s výraznou harmonikou. Skutočne výborné sú aj inštrumentálna Swede, Moonshine (parádny riff!!!) a natlakovaná Four Winds. Smrdí to tu poriadne 70-tými rokmi, avšak nepovažujem to za vykrádačku, pretože muzikanti vložili do toho celú svoju myseľ aj dušu a cítiť to z každého jedného tónu. From Me To You už zachádza mierne aj do jazz-rocku vďaka krásnemu zvuku elektrického klavíru. Priaznivcov blues-rocku poteší pomalá inštrumentálka Coffee Break, v ktorej si do sýtosti užijete organ a typické bluesové témy. Vybočuje mierne akurát len Best Of Times kvôli trochu odlišnej atmosfére a melodickej linke. Záverečná a najdlhšia jazz/blues/hard-rocková vec Mr. Clean vo mne zanecháva veľmi dobrý pocit a nachádza sa tu kopec saxofónových a gitarových sól.

Na to ako sa to všetko rýchlo zomlelo a nahralo, je album veľmi konzistentný. Skúsenosti a talent sa nedá u týchto muzikantov prehliadnuť a ponúkajú vám teda svoj malý masterpiece bez okázalých a veľkých gest. Nehrajú na efekt a ani zbytočne na city. Je to skôr niečo ako vzrušujúca jazda dolu kaňonom. Vzývajú síce duchov minulosti, ale ich nasadenie a prejav mi je obzvlášť sympatický. Obal so splašeným mustangom a cowboyom je veľavravný, a tak neostáva nič iné len si to poriadne užiť.
reagovat