Illusion - Out Of The Mist (1977)

Roky 70-té sú naozaj požehnaným obdobím pre hudbu, ale nie všetko beriem (a asi nie som sám) s absolútnym nadšením. V tej dobe sa na scéne objavilo kopec entých kópií Cream, Atomic Rooster, Deep Purple, Black Sabbath, ktoré v podstate nič zásadné do žánru nepriniesli. Fairport Convention, Strawbs, Renaissance sú napr. kapely, ktoré môžem právom označiť za originál, pretože nezaložili svoju tvorbu na hard-rockovom marazme. Trochu mimo od hard-rockového boomu sú aj Illusion, ktorá je reinkarnáciou pôvodnej zostavy Renaissance. Prekvapivo prišli s novým názvom a aj novou hudbou, ktorú zložil všestranný Jim McCarty s pomocou Johna Hawkena. Spev z väčšej časti patrí krásnej a jedinečnej Jane Relf, a vďaka nej dosahuje hudba nadpozemský charakter. Skladba Face Of Yesterday sa objavila na druhom albume Renaissance - Illusion z roku 1971 a jej opätovné nahratie beriem ako veľké plus, keďže patrí medzi najkrajšie songy na albume.

Out Of The Mist sa naozaj vydaril po všetkých stránkach, ale ostáva v tieni slávnejších nahrávok Renaissance s Annie Haslam. Koho však zaujíma jemná a do najmenších detailov premyslená hudba plná pocitov, bude týmto dielom nadšený. Progresívny rock s prvkami vážnej hudby je málokedy tak nenásilne prepojený a sformulovaný. Všetko plynie naozaj ľubozvučne a navyše sa aj úspešne vyhýbajú popovej banalite. Skvelú prácu odviedol klávesák a klavirista John Hawken, ktorý pracuje s klasickými motívmi veľmi zručne. Znovu obnovená kapela nabrala druhý dych, len problém bol v tom, že prišli na hudobnú scénu v nevhodný čas a aj preto ich tvorba nedosiahla silnejší ohlas.

Keď počúvam tento album, tak mám pocit že každý jeden tón je na správnom mieste. Presne to ma napadá hneď pri úvodnej Isadora, kde sa so spevom viac tlačí do popredia Jim McCarty. Hebké vokály a vzdušné aranžmány s akcentom na klasickú hudbu majú okamžité, a veľmi pozitívne účinky. Roads To Freedom už odspieva Jane Relf a jej ženská duša dostáva krídla aj v Beautiful Country. John Hawken obsluhuje klavír s veľkou noblesou a jeho lyrické linky nádherne doplňujú oduševnený spev. Dobrým oživením je vkusný latino-rock Solo Flight, no na počudovanie táto vec vôbec nepôsobí ako vypchávka. Zamatová Everywhere You Go obsahuje orchestrálne aranžmány a vokálny vklad Jane Relf je bez diskusie dokonalý. To najlepšie ukrýva koniec albumu. Face Of Yesterday ma úplne berie etudami z vážnej hudby. Ťažko sa to popisuje, ale pre mňa je to skutočný skvost rockovej hudby. V podobnom duchu sa nesie aj záverečná Candles Are Burning. Naliehavá rocková téma z prvej polovice nahradí neskôr skutočná katarzia. Viachlasé vokály, uhladená rytmika s klavírom a orchestrálnym podmazom urobia fantastickú bodku.

Pri počúvaní Out Of The Mist som hlboko presvedčený o tom, že ženy do rockovej hudby patria a dôkazom je nepochybne aj druhá fáza Renaissance. Illusion stvorili skvelý debut, ktorý už síce nezlomí rebríčky predajnosti a ani sa nebude nikto predháňať k jeho pozitívnemu hodnoteniu, ale mne priniesol neskonalú radosť a emócie. Navyše počúvať to z klasickej LP-čky je ešte o to väčší zážitok. Ani druhý štúdiový počin nie je vôbec zlý a skladba Madonna Blue patrí medzi ich najlepšie. Illusion sa bohužiaľ zakrátko rozpadli a je to skôr na škodu veci, pretože mohli spraviť takejto skvelej hudby oveľa viac.
reagovat

Óin @ 11.04.2015 21:29:44
Fajn recenze, jen sis mohl odpustit ten "hard-rockový marasmus". Proč zbytečně přilévat oleje do ohně a rozsévat vítr?

alienshore @ 11.04.2015 21:37:44
recenzie sa nepíšu len preto aby sme sa tľapkali po pleci a môj názor na danú vec je nemenný, taktiež som sa tu už dočítal zaujímavých úvah na hudbu a nehudbu, v tomto prípade sa asi olej do ohňa neprilieval ..., každopádne recka je o kapele Illusion takže snáď sa budeme držať danej témy :-)

merhaut @ 11.04.2015 22:40:06
Zobecňující teze nejsou o pocitech, nýbrž o znalostech.

Jardo @ 12.04.2015 06:30:48
Vďaka za zaujímavé čítanie. K tomuto som sa ešte nedostal. Tej hudby je tak veľa, že všetko, čo by som chcel sa proste nedá hneď. Každopádne, dobrá inšpirácia.

Mám len poznámočku ku kópiám Cream, DP, AR, BS. Slovo kópia by som skôr nahradil slovným spojením "pokus o napodobnenie, pretože kto hral tak, ako Clapton, Baker, Bruce, Blackmoore, Lord, Paice, Gillan atď. Mnohí sa k nim snažili len priblížiť. To, čo som uviedol o jednotlivcov, platí aj o skupinách v celku. Kto predtým hral, ako tie uvedené? Možno badať iba nejaké inšpirácie. Po nich už prišli ďalší, ktorí sa to snažili napodobniť, ale tým sa ani náhodou neznižuje ich priekopnícka a pionierska zásluha a vplyv na dejiny hudby. Kto z tých "entých kopií" nahral niečo podobné napr.In rock, Made in Japan alebo nejakému živáku Cream? Všetko uvedené však neplatí o AR, lebo to je absolútne originálna skupina so svojským postupmi, prístupom atď, ktorej podobnú nájsť iba ťažko.

Nechcem však vyvolať ohnivú diskusiu, iba som ponúkol svoj pohľad na vec.

Jardo @ 12.04.2015 06:32:12
...o jednotlivcoch...

Mayak @ 12.04.2015 08:23:42
...výborná recka a album som doposiaľ nepoznal.To, čo tu možno niekto považuje za kontroverznosť niektorých slov, či celých viet, je samozrejmým právom pisateľa recenzie. Stejne sa dajú vnímať (v tomto dannom prípade iste) v rôznych rovinách chápania. Nevidím tu žiadne prilievanie "oleja do ohňa". Autor recky nie je provokatér, ani nenastoľuje lacné, kontroverzné pseudo/témy, netýkajúce sa primárne podstaty samotnej hudby, ako to robia niektorí iní pisatelia recenzií ... a "recenzií" ...

Nick512 @ 13.04.2015 09:01:24
Nu chvíli trvalo než jsem tuto desku našel v tom zmatku co jsem vytvořil stěhováním.Mám ji už dlouho a byla na připravena v pořadí.Tak že se právě dotočila a musím jen souhlasit s recenzí. Mám hodně rád ženské vokály v rockové hudbě (i jiné). A tohle je rozhodně velmi dobré. Hlas který slouží hudbě a celé naládě desky.Nepodbíziví a uměřený. Nejen ona ale celá kapela.
Díky za připomenutí že tu desku mám.
Nick512