Attention Deficit - The Idiot King (2001)

Alex Skolnick v druhej polovici 90-tých rokov stváral ako metalový gitarista naozaj netypické veci a začal nahrávať jazz-rockové a fusion nahrávky. Oklieštené žánrové pole v trash-metalovej kapele Testament ho nenapĺňalo a bolo mu aj vyčítané, že je príliš melodický. Nuž pravda je ale taká, že Alex patrí medzi najkvalitnejších gitaristov sveta a to neplatí len pre metal. Svoj ďalší hudobný vývoj teda nasmeroval do (oproti metalu) otvorenejšieho jazz-rocku a fusion, čo rozšírilo obzor jeho technickej ekvilibristiky v rámci výstavby gitarových vyhrávok a sól.

Druhý album Attention Deficit s trochu iritujúcim názvom The Idiot King je jednoznačne ich najlepšia vec, ktorú vydali. Hlavným dôvodom je, že v porovnaní s debutom je oveľa prepracovanejší a doslova nabitý precíznymi inštrumentálnymi plochami. Každá skladba je iná a zároveň zapadá do koncepcie dosky, ktorá sa snaží rozširovať hranice jazz-rocku aj fusion. Zostava zložená z troch členov je už na prvý pohľad zaujímavá a každý jeden hráč je vo svojom obore špička. Michael Manring patrí do basgitarovej smotánky a je mimoriadne uznávaný, a taktiež je o ňom známe, že jeho idolom bol Jaco Pastorius, v podstate jeho hra občas nezaprie "pastoriusovské" črty. Bubeník Tim Alexander je tvorivý a reaguje na každú tému veľmi profesionálne. Alex Skolnick predvádza umenie, ktoré je blízko k takým fusion gitaristom ako Scott Henderson či Allan Holdsworth.

Výrazná skladba by mala byť aj úvodnou a taká presne je aj American Jingo. Nervný a temnejší charakter ich hudby dokumentuje The Risk Of Failure. Nasledujúca Low Voter Turnout prehodí z ničoho nič tému a basa vykúzli parádny slapping, kde Skolnick sa uchopí svojej šance najlepšie ako vie. Za vrchol považujem nádhernú a pomalú Dubya. Práve tu sa Manring a Skolnick vyhrali s harmóniami na maximum, skutočne skvelá gradujúca kompozícia. Posledné tri skladby sú mierne experimentálneho charakteru. The Killers Are To Blame patrí bubeníkovi, Skolnick si vzal na starosť Nightmare on 48th St. a ukáže aj nejaké tie metalové stupnice, posledná Public Speaking Is Very Easy je nekonvenčným basovým číslom. Na albume mi imponuje Skolnickova práca s gitarovými zvukmi a krabičkami. Nemenej zdatný je aj basák Michael Manring, ktorý hrá na bezpražcovej base absolútne fantasticky a je rovnocenným partnerom Alexa Skolnicka.

Od albumu The Idiot King rozhodne nečakajte príjemnú a nekonfliktnú hudbu. Pre skutočných fusion maniakov to bude pre zmenu ozajstná lahôdka plná prvotriednej inštrumentácie, ktorá je však založená na tvorivosti a zmysluplnom komponovaní. Attention Deficit sa predviedli na druhom štúdiovom počine ako majstri fusion.
reagovat