Dragonland - Astronomy (2006)

Ak chce niekto napísať zaujímavú recenziu, tak musí byť v prvom rade zaujímavá hudba. Teraz mám na mysli staršiu recenziu na album Astronomy uverejnenú v jednom magazíne, ktorá bola okamžitým signálom, že to bude niečo naozaj pre mňa. A veru aj bolo, tak grandióznu nahrávku by musel hľadať človek pod lupou, aby ju našiel v metalovej nadprodukcii, kde vychádza niekoľko stoviek albumov podobného razenia. Dragonland opäť pokročili vo svojom aranžérskom umení a album Astronomy považujem za ich absolútny vrchol, ktorý budú len ťažko prekonávať. Oproti Starfall je tu viac gitár a celkove pôsobí hudba o niečo tvrdšie. Stále však majú čarovný prútik v podobe melódií, ktoré skutočne dokážu chytiť za srdce.

Dragonland vsadili tentoraz na zvukový a aranžérsky koncept, a viacero skladieb popisuje svojim textom napr. aj krásu vesmírnych subjektov. Olof Mörck a Elias Holmlid tvoria na albume hlavný skladateľský tandem, čo sa samozrejme odráža vo veľkolepých gitarových aj klávesových pasážach. Na power-metalovú kapelu sú Dragonland až neuveriteľne pestrí a na tejto doske môžete počuť viacero žánrov, ktorým holdujú. Najviac ma berie ich náklonnosť ku klasickej hudbe a práve s týmito prvkami pracujú priam až virtuózne. Konzistencia materiálu drží pevne pokope, napriek širšiemu štýlovému záberu a v dobe vydania dostal album veľa pozitívnych reakcií.

Keď počujem úvod k mega-skladbe Supernova, tak ma šťastím oblieva pot. Celá vec je nabitá suverénnym rukopisom a výbornými ostrými gitarami. Akustické gitary v španielskom štýle otvárajú song Cassiopeia, ktorú obdarí svojim nežným vokálom speváčka Elize Ryd. Nastupuje však klasické metalové tempo a opäť je tu melódia, ktorú z hlavy len tak nevytlčiem. Za ultimátny power-metalový hit pasujem Contact s perfektne rozvrstvenými zmenami rytmu a dynamická melodika sa rozlieva po celej ploche. K titulnej Astronomy by som ani veľmi nemrhal slovami, akurát by som len podotkol, že spevácke linky sú do najmenšieho detailu vypiplané. Sú v nej zakomponované v rámci osvieženia aj deathové vokály, rovnako ako aj v ďalšej náloži Antimatter. The Book Of Shadows Part IV je pokračovaním ságy z predošlého albumu Starfall a už sú tu prítomné vo výraznejšej miere prvky z vážnej hudby. Nad skladbou Beethoven's Nightmare len neveriacky krútim hlavou ako sa im s grandióznou ľahkosťou podarilo spojiť metal a "beethovenovské" klasické motívy. Ako autori sú uvedení Holmlid, Mörck a Beethoven.

Na melodickejšiu tému vsádza duet Too Late For Sorrow, ktorý opäť plní úlohu hitovejšie ladenej skladby. Drsnejšie vokály sa skvele hodia aj do rýchlejšej a tvrdšej Direction: Perfection a aranžmány si držia stále vysokú úroveň. Magnum opus celej dosky nesie názov The Old House On The Hill. Hudba k filmom bola hlavnou inšpiráciou a z jej vyznenia je to jasne počuť. Nesiaha samozrejme len do epickej metalovej výpravnosti, ale aj do osídiel vážnej hudby. Spracovanie si zaslúži veľký obdiv, pretože je nápadmi aj inštrumentálnym prevedením veľmi silná.

Dragonland s týmto veľdielom prekročili škatuľku power-metal a vkročili rovnými nohami do progresívneho metalu, pričom slovo progresívny by som tu aj dvakrát podčiarkol. Astronomy je album, na ktorý natrafíte v rámci žánru len málokedy. Mňa očaril už v dobe vydania a je to stále rovnaké aj po rokoch. Dokonalá ukážka toho, čo sa stane s metalom ak začnete skutočne tvoriť a nebudete len kolovrátkovým spôsobom omieľať to isté ako zavedené mená metalového showbiznisu. Kapelu by som za Astronomy posadil priamo na metalový Olymp. Napriek kvalitám a talentu je Dragonland skôr v pozadí než na zaslúženom výslní, ale hľadajte na tomto svete spravodlivosť ...
reagovat