Brezovský, Marek - Komorná hudba (2004)

Je to tak, všetko je inak. Vážna hudba je niečo, do čoho sa snažím preniknúť už dlhšie ale väčšinou som to zabalil skoršie než som sa dostal ku koncu nejakej suity, (výnimkou sú tak akurát Scherezade a requiem D-moll). Či sa mi to teraz darí alebo nedarí je vedľajšie, ide o to, že v poslednom čase, je mi jedno akou formou podáva umelec svoje pocity prostredníctvom určitého skladateľského vyjadrenia a už vonkoncom nezáleží ani na hudobnom nástroji, proste hľadám v tónoch emócie.

Chamber music má v sebe všetky tieto substancie. Ba, až by som povedal, že alchymista by s toho dokázal „vyčarovať“ zlato. Je pravda, že moja bláznivá myseľ musí mať na takéto náročné hudobné kompozície chuť, ale keď príde tak si to užívam ako len môžem. Aj si poplačem aj sa usmejem a trocha aj nahnevám a myslím negatívne, je to také normálne, ľudské, človečenské.

Zo všetkých skladieb ma najviac priťahujú dve: A to piata CESTA, začína sa doslova tónmi, ktoré pripomínajú chôdzu, pevnú ale nie úplne istú. Má to troška ráznejší charakter s driveom, čo je možno dôvod, prečo sa mi tak páči. Bez pridaných nástrojov má čistý priebeh s nádherným príbehom... Skvelé! Ďalšia je záverečná Romanca... To je kúsok, ktorý mi vháňa slzy do očí, ale jej priebeh sa mení a dostáva sa do takej pyšno-nostalgickej formy. Možno iba píšem koniny ale každý cíti hudbu inak a mne to presne takto príde. Akoby táto kratučká kompozícia uzatvorila jeden pekný letný vzťah medzi dvomi mladými ľuďmi.. prekrásne.

Aj ostatné kúsky stoja za pozornosť ale k nim by sa mali radšej vyjadriť poslucháči, ktorý sa do vážnej hudby vyznajú viac ako ja.

reagovat