Soilwork - Figure Number Five (2003)

Soilwork som spoznal vďaka svojmu bratovi, ktorý fandil prevažne extrémnemu metalu. V istej dobe som sa teda dostal k albumu Figure Number Five, ktorý bol mojou úplne prvou skúsenosťou s touto kapelou. Zasiahol ma okamžite na tom správnom mieste a nič sa na tom nezmenilo ani po mnohých rokoch. Nahrávka je absolútne dokonalou ukážkou strhujúceho thrash/death/heavy metalu s konskou dávkou škandinávskej melodiky. Myslím si, že napriek kvalite ich ďalších počinov už nič podobné nenahrali a vyťažili zo svojho štýlu totálne maximum. Zbytočne budete hľadať medzi ich rovesníkmi, ako napr. Mnemic, Scar Symmetry, Killswitch Engage a mnoho ďalších, kvalitatívne rovnocennú nahrávku.

Na základe kríženia metalových žánrov stvorili akýsi hybrid, ktorý práve na tomto diele vykazuje silný progresívny charakter. Väčšina skladieb má nefalšovaný hitový potenciál, čo nie je práve typické pre tento druh hudby. Taktiež ich dĺžka neprekračuje štyri minúty. Za relatívne krátky čas sa im podarilo do nich napchať kopec energie a inštrumentálneho majstrovstva. Najviac podmanivou je sila myšlienky pri jednotlivých skladbách a každá obsahuje motív alebo nápad, ktorý je jasný a ostrý ako výbuch supernovy. Pri predošlom diele Natural Born Chaos klávesy skôr vypĺňali priestor atmosférickými zvukmi, avšak tentoraz je ich úloha oveľa dôležitejšia. Ich farebnosť a pestrosť v pozadí je takmer konkurenciou, pre do detailu vypiplané gitary.

Figure Number Five je samozrejme tvrdý metalový album, ale jeho melodická fazóna a estetika priamo vyhľadáva poslucháčov, ktorí majú v obľube nezakomplexovanú metalovú muziku. Aranžmány sú vytvorené tak, že nič nevyčnieva, ani nič nechýba. Potvrdzuje to hneď prvý ekrazit s názvom Rejection Role s nádherným gitarovým sólom. Overload je ďalšia bombastická záležitosť a nasleduje thrash/death nakladačka Figure Number Five. Jedna lepšia skladba ako druhá a naozaj ťažko je vyberať tú najlepšiu. Ako z tých najviac komerčnejších by som označil song Departure Plan a spevák Björn Strid v nej využíva o čosi čistejšie registre.

Druhá polovica albumu by mala byť logicky slabšia, ale nie je tomu tak a Cracking The Silence opäť rozbúši srdce nejedného priaznivca metalových melódií. Brickwalker je brilantný track s úžasnou prácou oboch gitaristov a to isté by sa dalo povedať aj o sugestívnej The Mindmaker, či tvrdej Distortion Sleep. Posledná Downfall 24 zmierni trochu intenzitu, ale stále udržuje vysoko položenú laťku. Hlavný skladateľ a gitarista Peter Wichers zložil päť skladieb a prekvapivo až šesť ich má na svedomí klávesák Sven Karlsson. Aj to vraví čosi o inakosti tejto výnimočnej placky.

Jeden z mála kto zareagoval na tento album, tak ako treba bol nemecký magazín Rock Hard, keď ho zaradil medzi 500 najlepších rock/metalových nahrávok všetkých čias. Pre mňa osobne predstavuje Figure Number Five hudobnú eufóriu vďaka zdanlivo jednoduchej formule, ktorá je založená na pesničkovom formáte. Aj melodický death-metal môže byť umením a nielen svalnatou pózou. Soilwork už viackrát dokázali, že naozaj vedia tvoriť a zatiaľ ich vrchol vidím práve v tejto trochu nedocenenej nahrávke, ktorá by si zaslúžila viac pozornosti.
reagovat