Operation: Mindcrime - The Key (2015)

Osobne mi je trochu ľúto, že Geoff Tate je vnímaný s tak silným dešpektom. Každý robí väčšie alebo menšie chyby, tomu sa asi nik nevyhne. Treba si však uvedomiť, že Tate je skutočný hlas Queensryche a jeho skladateľský vklad do tejto kapely nie je vôbec zanedbateľný. Nakoniec to vyzerá tak, že jeho ďalšia kariéra bude niesť značku Operation: Mindcrime, čo nie je vôbec zlý nápad. Pustil sa teda opäť do tvorivej práce a spolu s ďalšími muzikantmi pripravil koncepčný album The Key. Jeho myšlienku a posolstvo momentálne riešiť nebudem a sústredím sa viac na hudobnú stránku. Výdatne tu pomohol gitarista Kelly Gray, taktiež bývalý člen Queensryche.

The Key je rozhodne kvalitnejšie dielo, než truc-podnik s názvom Frequency Unknown. Mám však trochu problém konkrétne niekam zaradiť ich tvorbu. Počujem tu totižto rôzne hudobné štýly od prog-rocku, prog-metalu až po melodický rock, grunge či alternatívny rock. Geoff Tate si s tým asi hlavu neláme, ale tento pestrý mix mi pripadá nevyrovnaný a skôr sa tieto veci medzi sebou bijú, než aby ich to spájalo. Je sympatické, že chce vyjsť z prog-metalovej ulity a tvoriť niečo viac slobodnejšie. Sú v tom isté pozitíva, ale zároveň aj riziká spojené s odmietnutím jeho fanúšikov. Album má určite lepšiu produkciu než Frequency Unknown, ale mohlo to byť aj lepšie. Vadí mi trochu zahuhlaný a nie celkom jasný zvuk, a trpia tým práve niektoré skladby, ktoré sú celkom dobré.

Keď si fanda klasickej tvorby Queensryche pustí prvé dva alternatívno-grungeové songy Choices a Burn, tak možno prestane aj album počúvať. To je však trochu chyba, pretože hneď nasledujúca Re-Inventing The Future je naozaj výborná hitovka práve v štýle Queensryche. Retro spomienka navodí príjemné pocity, no Ready To Fly opäť nič poslucháčovi neuľahčuje. Má však pekný hypnotický refrén a skvelé klávesové sólo. Mne osobne sa dosť pozdáva a podobne je na tom aj melodická Life Or Death? so spevom Marka Dalyho. Ďalšie skladby The Stranger a Hearing Voices sú bohužiaľ skôr priemerné. Zlepšenie nastane pri pomalšej On Queue so saxofónovým sólom, čo pripomína trochu Pink Floyd. V tomto tempe to pokračuje aj u Kicking In The Door a The Fall, ktoré považujem za najlepšie kompozície vďaka veľmi pekným náladotvorným motívom.

Album je zbytočne a hlavne precitlivene hodnotený zle zo strany niektorých kritikov. Je v tom určitá zaujatosť a možno si za to môže Geoff Tate aj sám. The Key nie je vyložene prog-rockovým dielom, skôr všeobecne rockovým. Kým jeho kolegovia z Queensryche sa prikláňajú k minulosti tak, že je to až nezdravé, tak projekt Operation: Mindcrime sa evidentne chce vymaniť z neproduktívnej nostalgie. Je tu niekoľko nápaditých skladieb, čo ma presviedča o tom, že Tate ešte nie je tak úplne mimo. Zatiaľ vnímam The Key ako dobrý štart a až nasledujúce albumy ukážu, či má ešte čo ponúknuť ako rockový umelec.

Hodnotenie: 3,5
reagovat

Mayak @ 21.10.2015 19:49:49
Od vydania oboch albumov som sa ich snažil počúvať stále paralelne v jeden deň a za sebou. Operation: Mindcrime aj Queensrÿche. A ako som už avízoval v "posluchovom vlákne", o niečo bližší je mi tento album práve pre jeho väčšiu variabilitu a rozmanitosť. Tentokrát je Geoff Tate iste menej úzkoprsí, ako jeho bývalí kolegovia. A názory obce "profesionálnych" kritikov tu nie sú príliž podstatné, sú to tiež "iba" ľudia, s rovnako subjektívnym pohľadom, ako je práve ten náš ...