Henderson, Scott - Vibe Station (2015)

Tak ako boli zjavením na fusion scéne albumy Tribal Tech, tak rovnako sú nimi aj sólové počiny gitaristu Scotta Hendersona. Aj v prípade Vibe Station môžem konštatovať, že nesklamal. Rozoberať jeho techniku a cítenie nie je celkom rozumné, keďže v rámci gitarovej muziky sa jedná o skutočný originál. Po svete behá veľa gitaristov a niektorí sú aj značne dezorientovaní, pretože uverili tomu, že ak budú drviť techniku každý deň, tak to z nich spraví slávnych a uznávaných. Pracovať manuálne nie je celkom ono, tak prečo neskúsiť byť gitaristom. Už dlhší čas apelujem na to, že technika je len prostriedok a nie cieľ. Postavte k týmto expertom (sú medzi nimi aj známejšie mená) v pomyselnom dueli napr. Scotta Hendersona a ten ich sfúkne bez mihnutia oka. Dôvod je jednoduchý, jeho hra je geniálne muzikálna, citlivá na konkrétny moment a rytmicky veľmi pružná. To je presný opak prehrávania stupníc zhora nadol a opačne. Na podobných princípoch staval dnes už legendárny Allan Holdsworth, ktorý ukázal svetu, čo je to byť abstraktný a zároveň nebyť mimo v skladbovej štruktúre. Henderson a Holdsworth sú pre mňa dve najväčšie gitarové mená v jazz-rocku a fusion. Obaja sú štýlovo odlišní, zároveň však rovnako prínosní.

Vibe Station je opäť monštruóznym albumom, zvukovo aj inštrumentálne plnokrvným a bohatým na rôzne finesy. Henderson nám v plnej paráde predkladá svoju lásku k jazz-rocku, fusion, ale aj k blues. V podstate podľa potreby sóluje buď v jazzovom alebo bluesovom formáte. Jeho hra je už natoľko vyspelá a konzistentná, že si to ani poriadne nevšimnete. V niektorých momentoch si možno uvedomíte, že Scott je (v dobrom slova zmysle) asi poriadny cvok. Zahrá čokoľvek, na čo si spomenie alebo mu príde na rozum. Gitara prechádza z pomalších a jemnejších harmónií do rýchlych otvorených akordov. Robí to takmer počas celého albumu, vždy nejako inak. Trochu vás pohladí a potom vás nemilosrdne zadupe do zeme. Týmto udržiava myseľ neustále v strehu a v bdelom stave. Je to samozrejme dosť náročné, zároveň však dobrodružné, intenzívne a potenciálneho poslucháča možno nadchne aj taký zvláštny melodický pôvab jeho skladieb.

Scott Henderson si album tentoraz vydal na vlastné náklady. Vo zvukovej kvalite to nie je vôbec poznať a produkčne mu vypomáhal aj známy Mike Varney (Shrapnel Records). Úvodná Church Of Xotic Dance má peknú melodickú fazónu, ale hneď nasledujúca Sphinx je typický uvoľnený jam-session s kopou absolútne úžasných a veľmi efektných gitarových sól. Treba však povedať, že pán gitarista má za sebou aj skvelú rytmickú sekciu v podobe bubeníka Alana Hertza a basáka Travisa Carltona, ktorého si môžete vychutnať v titulnej Vibe Station, kde dostal priestor pre svoje sólo. Ak chce niekto vedieť ako sa pracuje s dynamikou, tak mu odporúčam song Manic Carpet. Scott v nej robí rafinované klávesové pozadie s gitarou a určite zaujmú aj orientálne ladené motívy s progresívnym nádychom. Henderson však pracuje aj s rôznymi gitarovými zvukmi, preto je album výrazovo dosť pestrý. Dobrým príkladom je nasledujúca jemnejšia Calhoun, kde to nádherne cinká. The Covered Head je niečo ako "tvrdý jazz", pretože nestavia len na tradíciách, ale naopak si jazz pretvárajú na vlastný spôsob. O nič menej zaujímavé nie sú ani Festival Of Ghosts alebo krásne energická Dew Wut?, pri ktorej cítim atmosféru amerického vidieka. Koniec patrí jemnej Chelsea Bridge s elegantnou melodickou linkou. Všetko sú to vlastne prvotriedne kompozície, do detailu premyslené a komplexne poňaté z hľadiska aranžmánov.

Základ muziky by mal byť rytmický podklad, groove, pocit obalený v melódii a mali by ste si z nej odniesť nejakú pozitívnu informáciu, ku ktorej sa budete s radosťou vracať. Henderson tieto veci dával do popredia už v 80-tých rokoch v Tribal Tech. Neprikláňal sa nikdy ku vyloženej komercii, ale dával si záležať na umeleckej slobode vyjadrovania. Aj Vibe Station je duchom úplne otvorený, nezávislý na tom aký trend je práve v kurze a neobmedzený vo svojom gitarovom prejave. Vyzerá to tak, že svojho favorita na rok 2015 v oblasti jazz-rocku a fusion som si práve našiel.
reagovat