Xibalba - Grey Infinity (1998)

Jeden z desiatich slovenských ušných lekárov by odporúčal počúvať Xibalbu a to preto, že Slovensko a prog-metal akosi naozaj nejde dokopy. Teda aspoň zatiaľ. Patrí im však významné miesto z toho dôvodu, že patrili medzi tých málo šťastlivcov, ktorým sa podarilo vydať štúdiový album zameraný na menšinovú časť publika v krutých 90-tých rokoch. Na Slovensku vtedy jasne vládol dancefloor a banálny pop, čiže vydávať takéto komplikované záležitosti bolo skôr fantazijnou sci-fi rozprávkou, než realitou. Nebolo by to však nič podstatné, než len informácia o danej kapele, keby sa na albume Grey Infinity neskrývala nápaditá a vskutku zaujímavá hudobná výpoveď jednej košickej prog-metalovej bandy.

Našlo by sa tu samozrejme aj niekoľko nedostatkov, ktoré sú ale verejne známe. Jedným z nich je spev Karola Gerbu a tým ďalším je málinko nesúdržný hudobný materiál. Zvuk je na svoju dobu veľmi slušný a dá sa brať vážne aj v tomto momente. Na to, že je to debut prekvapuje vo viacerých rovinách. Kvalita Gerbovej gitarovej hry nenechá nikoho na pochybách, že je to talentovaný muzikant a zároveň aj tvorca hudby. Skladby majú energický, ba priam až euforický charakter a je cítiť v tom veľa nadšenia. Nie je to vôbec žiadna nuda a ani bezradnosť, čo sa to v tomto žánri stáva veľmi často. Xibalba resp. Karol Gerba bol ovplyvnený hlavne Dream Theater, Mind Odyssey, Elegy, Nevermore, Death, Pestilence alebo aj gitarovými hrdinami typu James Murphy a Marty Friedman. Hráčska technika sa v ich hudbe nedá poprieť, ale melodika tvorí rovnako významný prvok.

Thrash-oidné gitary sa tu a tam stále objavujú, a sú pozostatkom z ich minulosti. No zároveň sú skladby, čo do výrazu aj celkom pestré. V prípade Feel Like Shit (metalový crossover), či nie celkom podarenej rockovo-baladickej hitovky I Want You To Stay je však tá pestrosť skôr na úkor celkovej kvality. S ostatnými nemám najmenší problém. Tvrdé a úderné kusy Belong To No One, Slave Of Love, Grey Infinity alebo Show Me The Way majú výborné riffy aj štruktúru. Skladba Repay Your Dept obsahuje asi najkrajšie gitarové sólo, ktoré je prepletené aj s jemnými akustickými gitarami. Vanú tu rôzne esencie Dream Theater (z obdobia Awake), Megadeth a Death najmä v gitarových plochách a čiastočne aj v rytmike. To najlepšie sa nachádza v inštrumentálnych vecičkách ako Sunflower Field a Dimension Zero. Gerba jednoducho vie, čo je potrebné k vytvoreniu pôsobivej atmosféry a tým sú melódie a výrazné riffy. Jeho hra je presvedčivá v každom smere a dokazuje to na celej ploche albumu. Záverečné minúty patria prog-metalovej erupcii I Hate You a katarznej inštrumentálke The Face Of Sphinx s opäť peknými akustickými gitarami.

Je naozaj škoda, že to Xibalba nedotiahla aj k ďalším albumom. Je však pochopiteľné, že tvoriť hudbu podmienkach, kde o vás nikto nič nevie a ani nemá záujem sa jednoducho nedá. Otvorila však dvere, cez ktoré môžu prichádzať ďalšie nové kapely a evidentne sa to v prípade Miscellane a aj Persona Grata podarilo niekam dopracovať. Slovenský prog-metal bude asi ešte dlho ošemetným pojmom, avšak album Grey Infinity je naozaj zaujímavým dokumentom o tom, že ak človek chce, tak tvrdou prácou a talentom to môže vždy niekam dotiahnuť.
reagovat

PJG @ 21.08.2016 06:23:20
Tenhle druh recenzí a informací považuji za přidanou hodnotu Progboardu. At´ se nikdo neurazí, ale o Helloweenu či Kiss se mohu dočíst kdekoliv na světě. O domácí, progrockové scéně, jenom zde. Děkuji za informace tohoto druhu a i když nejsem tradiční posluchač Progmetalu, ale spíše progrockovéjěší muziky, jen houšť.