Mount Salem - Endless (2014)

Aj druhá dekáda nového tisícročia skrýva kvalitné kapely, ktoré robia výbornú muziku. Často v ich tvorbe cítiť odkaz na uplynulé dekády, akási skromná pastiš, vzdanie hold majstrom a legendám. No zároveň si zachovávajú originalitu a majú vlastný štylistický rukopis. To je aj prípad skupiny Mount Salem, ktorá v tomto roku oslavuje päťročnicu.

Tento album prináša ťažkotonážne riffy, ktoré rozvibrujú vaše steny a zvukovody. A ponad to sa nesie krásny a tajomný vokál speváčky Emily Kopplinovej. Velikánsku inšpiráciu skupinou Black Sabbath cítiť v podstate už od úvodných tónov platne. Celé to je zaodené do takého pseudo-doomového šatu s nádychom psychedélie, ale bez obáv, nie je to vôbec vyhrotené, má to svoju originalitu. Inšpiráciu birminghamskou legendou cítiť predovšetkým v skladbe LUCID, no náznaky sa nesú celým albumom. Aj keď platňa je postavená skôr na ťažkých riffoch a dunivom bubovaní, dočkáme sa aj nejakých sól na gitaru, predovšetkým v skladbách THE TOWER a HYSTERIA. Inštrumentálne to hudobníkom klape a spev je veľmi vydarený, všetko to vzbudzuje myšlienky na tajomné sabaty čarodejníc za splnu. Vlci vyjú, krv tuhne. Mňa osobne potešili aj Hammondky, na ktoré hrá tiež speváčka, nostalgicky si človek zaspomína na siedmu dekádu, kedy boli takmer "povinnou" záležitosťou - oceniť sa dajú napríklad v skladbe THE END. Najtichším momentom albumu je melodická, gitarovo-organová MESCALINE, no na dlho si nevydychneme, už MESCALINE PT. II je nekompromisná paľba od prvej po poslednú sekundu. Pekne sa tu dá odpozorovať štýl kapely.

Aby som to zhrnul, je to veľmi vydarený debut. Určite sa nestratí ani vo svojom žánri, ani zo všeobecného hľadiska hudobných kvalít. Vidím to na také 4,5 hviezdičky, ale zaokrúhlim to nadol. Krásny spev, nekompromisná gitara, symbióza basy a bicích, inštrumentálne super, no skrátka debut ako hrom. Dnes sa to už tak často nevidí.

Ak chcete vedieť, ako by zneli Black Sabbath, keby boli z USA a mali by ženskú vokalistku, dajte Mount Salem šancu.
reagovat