Seventh Key - Seventh Key (2001)

Projekt Seventh Key mám v naozaj v obľube. Všetky tri vydané albumy sú nadštandardné produkty v rámci melodického hard-rocku a AOR. Mne srdcu najbližší je práve tento debut, keďže je na ňom cítiť závan 80-tých rokov. Podopreli to však zvukom, ktorý rešpektuje aj dobu svojho vydania. Ďalšie dva albumy ponúkajú okrem výborných skladieb aj trošilinku slabšie, takže mám k nim také malé výhrady. Z tých najlepších určite rád spomeniem songy ako The Sun Will Rise, You Cross The Line (top skladba!!!), The Raging Fire alebo I Will Survive.

Špecialitou tohto prvého albumu sú skladby z obdobia albumu Power (1986) od skupiny Kansas, ktoré vtedy z rôznych príčin smerovali do šuplíku a odpočívali tam niekoľko rokov. Konkrétne sú to No Man's Land, Every Time It Rains, Forsaken a Broken Home. Ostatné piesne svojou kvalitou nezaostávajú za nimi a vytvoril sa tak pomerne silný koncentrát eruptívnych rockových melódií a znamenitých aranžmánov, ktoré občas pripomínajú tvorbu legendárnych Kansas.

Spevák a basák Billy Greer bola skvelá voľba pre Kansas v roku 1986 a stále dokazuje, že je prvotriedny muzikant. Gitarista Mike Slamer by pre svoje hráčske a skladateľské schopnosti mal byť určite viac docenený, než v skutočnosti je. Obaja vydali zo seba maximum na tomto svojom spoločnom projekte z roku 2001. Prvé dve skladby The Kid Could Play a Only The Brave majú taký ten lesk glam-metalu z 80-tých rokov, ale v aranžmánoch sa prejavuje ich spriaznenosť aj s prog-rockom. Skvele melodicky vystavaná vec Missy je presne to, čo mám v tomto štýle rád. Perfektná melodika, gitary a prog-rocková noblesa nabušená do štyroch minút.

Ďalšia pecka je nepochybne aj Surrender, kde Mike Slamer produkuje svoje prepracované gitarové motívy. Mňa zo všetkých najviac chytá za srdce "kansasovka" No Man's Land. Steve Morse k nej nahral geniálne gitary a refrén predstavuje pre mňa prvý vrchol albumu. Pozitívna aura sa nedá uprieť ani Every Time It Rains, či citlivo odspievanej Home. Za druhý vrchol pasujem úžasnú pop-rockovú baladu Broken Home, ktorá ponúka refrén z kategórie nezabudnuteľných a uzatvára tak album v tom absolútne najlepšom.

Album nemá slabé miesto. Všetky songy sú výsostne vyrovnané a niektoré z nich aj vytŕčajú výraznou melodikou. Ak k tomu pripočítame hviezdnych hostí ako Steve Walsh, Phil Ehart, Steve Morse a Rich Williams, tak fanda melodického rocku a AOR nemá nad čím premýšľať. Škoda, že projektov ako Seventh Key nie je viac. Takáto muzika bude mať vždy svoj význam a zmysel aj pre ďalšie generácie poslucháčov.
reagovat