Echolyn - echolyn (1991)

Začiatky skupiny Echolyn sú celkom zaujímavé. Brett Kull a Paul Ramsey spolu hrali už na vysokej škole a pridal sa k nim aj Ray Weston, pričom preberali skladby od rôznych interpretov. Bol to v podstate počiatok Echolyn, kde hlavne Brett Kull chcel tvoriť zaujímavú a podnetnú hudbu. Po istých peripetiách sa do kapely pridružil aj vyštudovaný hudobník a klávesák Christopher Buzby, ktorý vyrastal v muzikantskej rodine. Tom Hyatt prichádza ako posledný a jeho záujem sa vyostril po zhliadnutí koncertu Echolyn v jednom klube. Originálny názov kapely má na svedomí Brett Kull, slovo Echolyn nemá nejaký význam a bolo vymyslené za účelom toho, aby bolo spojované len s nimi. Americký progresívny rock je iný vďaka kultúre a tradíciám, ktoré vládnu v tejto veľkej krajine. Na druhej strane je u Echolyn počuť inšpiráciu aj britsko-európskym prog-rockom, ktorý má nesmierny vplyv na túto scénu. Tieto dva smery dokázali muzikanti z Echolyn úspešne vstrebať a skĺbiť. Vytvorili si tak svoj vlastný štýl, ktorý sa nenápadne prejavuje už na ich prvom štúdiovom albume z roku 1991. Toto takmer 70-minútové dielo prekypuje sviežosťou a chuťou hrať svoju vlastnú muziku.

Trojdielna predohra Fountainhead je zložená z rôznych hlasov za pochodu takmer až filmovej hudby. The Great Men začína výraznou gitarou od Bretta Kulla, ktorý svojou hrou pripomína Stevea Howea z Yes. Skladba silne upozorňuje na anglickú neo-progovú scénu, je však veľmi pekne spracovaná po inštrumentálnej aj melodickej stránke. On Any Given Nite svojou lyrickou témou povznáša ducha a k tomu je patrične spracovaná aj samotná hudba. Rytmicky variabilná Carpe Diem je zaujímavá jednak energickou štruktúrou a rovnako aj vokálnymi aranžmánmi. Najdlhšia kompozícia Shades skvelo graduje, gitary a klávesy vytvárajú dynamické plochy na ktorých stavia spevák svoje oduševnené melodické linky. Inštrumentálka Clumps Of Dirt ľahším a nekonfliktným spôsobom predstaví schopnosti týchto muzikantov. Od hudobného konceptu neuhýba ani Peace In Time s jemnými cinkajúcimi gitarami. Do 70-tých rokoch sa poohliadne Meaning And The Moment s multi-vokálnymi melódiami a art-rockovým charakterom. Brett Kull vkusne strieda vzdušné akustické a elektrické gitary. Breath Of Fresh Air mi trochu vzdialene pripomína mäkšiu podobu kanadských Rush a je to veľmi podarená skladba. Predposledná Until It Rains má výborný členitý refrén a košaté inštrumentálne plochy, v ktorých sa nájde priestor aj pre saxofón. The Velveteen Rabbit so zvukom orgánu a stredným uvoľneným tempom opäť cituje 70-té roky. Sláčikové nástroje dodávajú skladbe silnejší emocionálny rozmer.

Elegantný a prepracovaný štýl tohto ich prvého albumu čerpá hlavne z neo-progu a klasického progresívneho rocku 70-tých rokov. Na to, že je to prvý skladateľský pokus týchto muzikantov tak dopadol priam skvelo. Texty napísali buď spolu alebo oddelene Brett Kull a Ray Weston. Dôležité je to, že ich hudba má na tejto doske zmysel a konkrétnu formu. Hudobný talent sa tu jednoducho nezaprie, čo Echolyn úspešne potvrdili aj na ďalších albumoch. Túto kapelu tvoria piati povahovo odlišní ľudia a práve to je ich hnacím motorom, pretože tú odlišnosť dokážu plnohodnotne využiť v prospech hudby. Stačí si pozorne vypočuť gitaru Bretta Kulla alebo klávesy Christophera Buzbyho, ktorí už v pomerne mladom veku hrali ako vyzretí hudobníci. Nasledujúce albumy sú už iné a Echolyn postupne napreduje a rozvíja svoj štýl. Debut však hodnotím hneď na 4,5 hviezdičiek, lebo je to výborná nahrávka.
reagovat

Mayak @ 26.06.2013 15:04:46
...nevyjadril som svoj názor hneď po napísaní Slavovej recky... na prvotinu naozaj skvelý album, a je trochu poľutovaniahodné, že jediná možnosť jeho súčasného zadováženia si (platí od roku 2002 dodnes) je len vrámci podivne koncipovanej kompilácie "A Little Nonsense Now And Then ".
"Politika" vydávania reedícií dávno vypredaných emisií albumov "Echolyn"(91), "As The World" a "Cowboy Poems Free" je u kapely podivne špecifická ... od totálnej zmeny grafiky obalu, až po spomenutú kompiláciu, ktorá ortodoxných zberateľov viac irituje, ako teší ...