Echolyn - Mei (2002)

Tracklist:
01. mei (49:33)



Obsazení:

Christoper Buzby - keyboards, backing vocals
Brett Kull - guitars, lead and backing vocals
Paul Ramsey - drums, percussion
Ray Weston - lead and backing vocals, bass

Guests:
Janosh Armer - violin 2
Jonathan Atkins - cello
Emily Botel-Barnard - violin 1
Sarah Green - flute
Eric Huber - vibraphone, marimba, timpani, tambourine
Jordan Perlson - percussion
Jian Shen - clarinet

 
22.03.2017 horyna | #
5 stars

Deska Mei je považována za nejambicióznější projekt amerických progresivních ikon Echolyn. Při pohledu na zadní stranu přebalu CD zjistíme, že se v tomto případě jedná pouze o jednu jedinou padesátiminutovou skladbu, kterou její tvůrci záměrně a s nekomerčním přístupem nehodlali rozdělit do dlších podmnožin, a tak je takovéto uzpůsobení přinejmenším překvapující. Její výpovědní hodnota, mířící proti toku hudebního průmyslu jasně říká, jak se tito hudebníci hodlají popasovat s možností nepodlehnout trendu doby, který velí pravý opak.

Album je pak tím pravým dobrodružstvím a náročným úkolem pro specifickou vrstvu osazenstva, nemající obavu se s dotyčným úkolem popasovat. Materiál, na jehož strukturu je člověk nucen přistoupit, tak nenabízí chvíle k vydechnutí, a možnost "listovat knihou" je zde zapovězena. Máte tedy dvě možnosti, odejít pryč, nebo tuto smělou výzvu přijmout. A jelikož je progresivní fanda od přírody filuta, je nasnadě, která z variant je pro něj ta správná.

Zkomponovat tak dlouhou suitu, zabírající celé album, chce nejen velkou dávku talentu, zkušeností a sebereflexe, ale také nalézt prostředky, které dokáží udržet bdělý stav mysli v jednom zápřahu a vně díla obsáhnout silné motivy, jež má za úkol posluchačský detektiv odhalovat. Melodie tu plynou velmi uvolněně, aby v zápětí přišla progresivní nebo jazzová pasáž (občas hodně rytmicky divoká), která má za úkol cinknout diváka do uší novým motivem, zabraňujícím opotřebení pozornosti. I přes jednolitou délku alba vatovost nehrozí, pestrost a variabilita byly vždy silné zbraně Echolyn, těžko lze tedy očekávat ústup z pozic.

Toto je opět jiná forma vyjádření se skrze hudbu, kterou Echolyn žijí a dýchají, je to slyšet v každém tónu a každé propracované pasáži tohoto zajímavě laděného alba. A jelikož je velmi pravděpodobné, že i po několika posleších vám z něj v hlavě uvízne jen malé množství určitých fragmentů, garance vracející se chuti poslouchat a prožít ho znovu je tudíž velmi vysoká.
reagovat

28.06.2013 alienshore | #
5 stars

Dva roky po albume Cowboy Poems Free vychádza ďalší radový počin nazvaný jednoducho Mei. Po hudobnej stránke je to úplne iné ako na predošlej doske a nachádza sa tu len jedna monštruózna titulná suita. Takéto dlhé opusy vznikali kedysi v 70-tých rokoch a bola to výzva pre nemálo dnes už slávnych art-rockových kapiel. Echolyn to zobrali opäť po svojom a postavili sa k tomuto ambicióznemu projektu veľmi svedomito. Mei je podľa môjho názoru na rovnakej významovej úrovni ako ich klasické nahrávky Suffocating The Bloom (1992) a As The World (1995). Kým iné kapely potrebujú na takéto skladby tony motívov a inštrumentálnych plôch, tak Echolyn na to ide mierne povedané inak. Vo svojej podstate je to stále echolynovská hudba s tým rozdielom, že to plynie neustále bez prestávok. Pri takýchto dielach nesmie chýbať myšlienka a spojovacia niť, ktorá dáva tomuto celému zmysel a všetko je samozrejme tu prítomné. Echolyn sa dostali na takú skladateľskú úroveň, že si to môžu dovoliť bez toho aby stratili svoju identitu a priazeň svojich verných fanúšikov.

Mei je v pravom slova zmysle takmer 50-minútovou pesničkou. Nekonajú sa žiadne prehnané inštrumentálne výplody a štruktúra nie je zbytočne bombastická a preafektovaná. Znie to veľmi prirodzene a hlavne ľudsky, pretože túto hudbu nehrajú stroje ale ľudia. Christopher Buzby sem umiestnil veľa symfonických zvukov a plôch, ktoré majú jasný cieľ a to zaplniť priestor harmóniami. Melodické linky sú naozaj krásne a striedajú sa veľmi nenútene. Viachlasé vokály perfektne zapadajú do excelentných hudobných tém a nápadov, ktoré sa pohybujú hlavne v symfonickom prog-rocku. Christopher Buzby a Brett Kull občas nadhodia nejaký ten jazz/fusion motív a opäť tu cítim aj vplyv americkej melodiky. Paul Ramsey je spoľahlivý a stabilný člen a jeho bicie sú na tejto nahrávke veľmi dynamické. Prizvaní muzikanti so svojimi reálnymi nástrojmi hrajú v pozadí dôležitú úlohu a ich aranžmány čerpajú z vážnej hudby, ktoré sa do myšlienky tejto dlhometrážnej skladby veľmi dobre hodia. Celkove sa tu striedajú ostré a prepracované progresívne pasáže s tými melodickými a popritom je tu kopa zaujímavých variácií v podobe fantastickej inštrumentácie. Takúto kompozíciu môže skupina zložiť asi naozaj len po niekoľkoročných skúsenostiach, pretože toto je jasne formulovaná a doladená hudba. Je tu niekoľko vrcholov v podobe melódií, skvelých gitarových sól a viacero variabilných nápadov, ktoré pootvárajú dvere do pestrého sveta kapely Echolyn. Mei znie až neuveriteľne ľahko, no ja za tým vidím tvrdú a náročnú aranžérsku prácu.

Pravda je, že tento album asi najviac rozdeľuje fanúšikov Echolyn. Jedna časť ho skôr prehliada a tá druhá vyslovene zbožňuje. Títo muzikanti sa pozerajú na hudbu umeleckým spôsobom a nebudú špekulovať nad tým, či sa to bude niekomu páčiť alebo či sa to bude dobre predávať. Majú absolútne voľnú ruku nad svojou tvorbou a presne tak slobodomyseľne znie aj album Mei. Samotní členovia skupiny Echolyn si toto dielo mimoriadne vážia a pravdou je, že s ním postúpili o ďalší kvalitatívny stupeň vyššie. Neobzerajú sa späť, nevykrádajú samých seba a ani nikoho iného. Mei je ako 50-minútový ohňostroj, ktorý svojimi farbami, výbušnosťou a zároveň do očí bijúcou nádherou povznesie ducha a po jeho doznení mám príjemný pocit prežitej hudobnej extázy.
reagovat

Mayak @ 28.06.2013 19:02:30
...Opäť excelentná recenzia, Slavo a vlastne mi čítaš zo srdca, Duše ... ale aj z hlavy. Áno, "MEI" je tretia a zatiaľ ...podľa mňa ... posledná "osemtisícovka" fenoménov z kapely ECHOLYN spolu s "Suffocating The Bloom" a s "As The World",i keď aj nasledujúce dva albumy sú veľmi vysoko nad nejakým (prog)rockovým štandardom ... počkám si na Slavov pohľad ...

alienshore @ 28.06.2013 19:07:45
dík Miro :-), v prípade tohto albumu som nemal čo riešiť, kapela to povedala svojou hudbou sama za seba .... áno ďalšie dva albumy sú tiež zaujímavé :-)

Mayak @ 28.06.2013 19:52:45
...a nemôžem si odpustiť reminiscenciu na obdobie asi spred 10 rokov, keď sa mi v jeden deň stalo to, že som behom niekoľkých hodím počul albumy od Rolling Stones (viac menej zhodou okolností) a Echolyn (celkom cielene) ...
Ten rozdiel (pre väčšinu porovnávanie neporovnateľného).. je priepastný ... ale mne sa vybaví pomerne často pri produkcii Echolyn.
Proste Echolyn je celkom iný a multi dimenzionálny Vesmír, zatiaľ čo RS sú vždy (včetne času) nanajvýš štvor dimenzionálny.
Nemienim nikoho iritovať, toto je môj hlboký vnútorný názor, ale nikdy už neuverím veľmi priemerne spievajúcemu ultrazbohatlíkovi v dôchodkovom veku Mich Jaggerovi pri spievaní "(I Can’t Get No) Satisfaction", zatiaľ čo úžasne intonujúcemu Ray Westonovi každé slovo aj v tomto veku ... a glorifikácia gitarového významu Keith Richardsa je nesmierne tragikomická, ak vidím počujem a cítim to, čo hraje hravo a s istou pokorou Brett Kull ...

01.10.2004 Mayak | #
5 stars

Máte radi monotematické, dlhé kompozície a opusy typu ?Thick As A Brick?, alebo ?A Passion Play? od Jethro Tull, ?Supper's Ready? od Genesis, ?Tarkus? od tria E.L.&P., alebo Yesovské perly, typu ?Close To The Edge? ?The Gates Of Delirium? alebo čokoľvek z dvojalba ?Tales From Topographic Ocean? ?
Pre tých, čo odpovedia kladne, vrele odporúčam 50 minútovú suitu, plnú progresívneho symfonického rocku, pre mňa momentálne stále najzaujímavejšej a najinvenčnejšej US kapely v posledných minimálne troch rokoch ? ECHOLYN.
V čase nahrávania albumu štvorčlenná zostava skupiny + hostia (viď "Line-up") stvorili opäť jedno zo svojich vrcholných diel (vlastne každé ich vydané CD je v podstate hudobná udalosť konkrétneho roku).
Na rozdiel od predošlého radového albumu ?Cowboy Poems Free? (2000), ktorý na ploche 60 minút obsahuje 14 kratších skladieb, avšak s jednotnou tématikou, tentokrát nesmierne množstvo hudobných nápadov zjednotili do jednej, mamutej suity (podobným spôsobom, ako Genesis spomínanú ?Supper's Ready?).
Duchovnými otcami a výlučnými skladateľmi tohoto projektu sú gitarista a spevák Brett Kull a klávesový mág a spevák Chris Buzby (pre znalcov Echolyn je to samozrejmosť, ako boli napr. Lennon/Mc Cartney u Beatles, alebo Page/Plant u Led Zeppelin?).
Je naozaj ťažké popísať toto dielo:
Hutné a dramatické pasáže sa striedajú s jemnejšími a decentnejšími plochami, gitara Bretta Kulla je tu ostro rocková, inde s nádychom bluesu , alebo s použitím jazzových motívov a hra Chrisa Buzbyho (vyštudovaný muzikant s orientáciou na jazz) na klávesových nástrojoch je taká špecifická, že je problém prirovnať ho k nejakému vzoru?). Nesmierne pôsobivý, príťažlivý a naliehavý je aj vokál hlavného speváka a basgitaristu Raya Westona. A nedá sa zabudnúť ani na špecifický spôsob hry na perkusie v podaní Paula Ramseya.
Už pri stručnom hodnotení albumu ?As The World? som spomínal, že inšpiračným zdrojom kapely boli a sú najmä ranní Gentle Giant. Spôsob spevu jedného hlavného vokalistu a ďalších dvoch ?backingových? na tomto albume dotiahli takmer ku úplnej dokonalosti. To, čo kedysi dokázali azda len Gentle Giant a YES, dokážu dnes hravo aj ECHOLYN!
Neodpustím si na záver trochu štipľavú poznámku:
Kto raz objaví muziku ECHOLYN, jej pôvab, rôzne tajné zákutia, skryté finesy, ale najmä nesmiernu pestrosť a rôznorodosť, zväčša odstaví na druhú koľaj aj také etablované kapely tohoto žánru, jako sú Enchant, Magellan, Shadow Gallery, ba dokonca aj niektoré albá Spocks Beard!
ECHOLYN je kapela pre skutočných, takmer večne nespokojných progresivistov ? Hľadačov?

"Line-up"
- Christoper Buzby / keyboards, backing vocals
- Brett Kull / guitars, lead and backing vocals
- Paul Ramsey / drums, percussion
- Ray Weston / lead and backing vocals, bass

Additional Musicians:
- Janosh Armer / violin 2
- Jonathan Atkins / cello
- Emily Botel-Barnard / violin 1
- Sarah Green / flute
- Eric Huber / vibraphone, marimba, timpani, tambourine
- Jordan Perlson / percussion
- Jian Shen / clarinet


reagovat



Detail hodnocení alba (hodnoceno x)
5 hvězdiček - hodnoceno 5x
Mayak, alienshore, kaktus, horyna, Petr59
4 hvězdičky - hodnoceno 0x
3 hvězdičky - hodnoceno 0x
2 hvězdičky - hodnoceno 0x
1 hvězdička - hodnoceno 0x
0 hvězdiček - hodnoceno 0x




Copyright © easyaspie.cz Created in 0.0506 s.