Spock's Beard - Spock’s Beard (2006)

Heuréka... jde to.

Na tomtoto albu Spock's mají daleko větší tah na branku.
Prostě zavál svěží vítr.
Z mého pohledu: méně Progu a více rocku skladbám jen prospělo.
Nástup se skladbou On a perfect day je mocný a skvělý a dále to odsýpá až do skladby č. 9. V písni Wherever you stand cítím
Párplovskou - Gilanovskou náladu jak z desky Purpendicular.

Od č.10 se to trochu vrací k dřívějším náladám. Není to vůbec špatné, ale umím si představit, že by album končilo devátou skladbou.
Pro mne je stopáž cca 77 minut na řadové album přece jen trochu moc.

I tak dávám 4*
reagovat

horyna @ 14.08.2016 05:47:49
S. B. jsou mou životní láskou, zbožňuji komplet diskografii, tohle album patři do jejího čela. Svěží nápady a rockový tah ho staví do nového pozitivního světla. Velká paráda, díky za připomenutí, dostávám chuť:-)

alienshore @ 14.08.2016 11:25:55
ten svěží vítr je naozaj cítiť aj počuť, bolo to už akosi zrejmé aj pri Octane ktorý tiež obsahoval niekoľko skvelých kúskov, rovnomenný album Spock’s Beard je skutočne viac o melódiách, nápadoch a perfektných aranžmánoch než o progovej póze, taktiež súhlas s tým že to mohlo byť aj kratšie, no suitu As Far As The Mind Can See a skladbu Rearranged si užívam vždy naplno :-) ...

V poradí deviaty, bezmenný štúdiový počin SPOCK'S BEARD som slušne poznal už asi dva mesiace pred avizovaným vydaním novinky Neala Morsa „Sola Scriptura“, preto som sa dosiaľ nechcel vyjadrovať k jeho obsahu do doby, keď budem môcť porovnávať.
Je to už pár dní jasné...
Pre väčšinu tých, ktorí na novú placku SB čakali je podľa internetových serverov a hudobných periodík istým sklamaním. Pre mňa nie. Už vopred tvrdím, že v pomyselnom „súboji“ Neal Morse & spol. versus Nick D'Virgilio spol. sú opustenci pod hlavičkou SB u mňa celkom jasný víťazi v podstate vo všetkých smeroch.
Album je vrámci ľahko poznateľného rukopisu skupiny pomerne rozmanité /na rozdiel od Morsovho/, Nick spieva stále lepšie ako Neal, Ryo Okumoto na klávesách je o triedu zručnejší a nápaditejší, ako Neal...
Úvodná takmer osem minútovka „On A Perfect Day“ je krásna progrocková kompozícia s naliehavým vokálom Nicka, druhá „Skeletons At The Feast“ je búrlivá inštrumenálka, kde sa vyšantili / vyřádili Alan Morse i Ryo Okumoto, odrhovačka „ Is This Love„ by asi ako jedinná na albume byť zrovna nemusela, ale potom už dokonca je to celkom slušný nárez.
Na všetkých troch doskách po odchode Neala je vždy jedna dlhá, členitá kompozícia, tentokrát je to „AS FAR AS THE MIND CAN SEE“, zložená zo štyroch parciálnych častí.
Celkový zvuk dosky je veľmi pozitívne ovplynený účasťou smyčcového kvarteta a ďalších hosťujúcich muzikantov.
Keď som dal novinke Neala Morsa tri body, tento album si zaslúži určite aspoň štyri.
Hudobná variabilita a nápaditosť SB je ďaleko rozsiahlejšia, ako u stagnujúceho Neala na jeho sólových albumoch.
Pokračujúca dilema, kto je na tom po odchode hlavnej hviezdy lepšie, je z môjho aspektu teraz už jednoznačná...
reagovat

Mohyla @ 13.06.2011 14:54:48
Mayak: Pekne a výstižné napísané, tiež to cítim tak na štyri hviezdy. Vyzdvihol by som ešte prácu Alana Morseho s "krabičkami". Práca s efektami vyčarila z jeho Startocastera širokú škálu nie bežných zvukov, koniec koncov to platí aj pre Okumotove klávesy.