White Stripes, The - Icky Thump (2007)

Mnoho ľudí so mnou bude určite súhlasiť, ak poviem, že Jack White je jedným z najtalentovanejších, navyše multižánrových hudobníkov na súčasnej scéne populárnej hudby. U mňa osobne The White Stripes patria k jednoznačnej špičke medzi stále "mladými" kapelami, hoci nahrali už sedem albumov. Ktorýsi známy muzikant (zabudla som kto) prirovnal Jacka okolo roku 2000 k novému Hendrixovi - vzdajúc hold jeho gitarovému majstrovstvu, vokálnym prejavom však evokuje skôr inú hviezdu - Roberta Planta ... aspoň farbou, ak, úprimne povedané, nie až tak kvalitou porovnateľnou s ranou Plantovou érou.

Jack je však každopádne nezameniteľný, práve na albume Icky Thump tak dominantnou - ráznou, škrípavou, agresívnou gitarou a tiež nápaditými a ľahko identifikovateľnými rifmi.
Zvuk Icky Thump je tvrdší než u jeho predchodcu, za pozornosť v tomto ohľade stoja hlavne Rag and Bone, originálna hovorená spoveď Little Cream Soda na pozadí fantastickej surovej gitary a 300 M.P.H. Torrential Outpour Blues.

Špecifikom albumu je tiež častá inšpirácia exotikou a folklórom, ktoré potvrdzujú Jackovu schopnosť preklenúť most medzi žánrami, či už ide o fúziu rocku a írskeho/škótskeho folklóru v St. Andrew (This Battle Is in the Air), atmosféru coridy a desperádovské fanfáry v Conquest, či tóny orientu v úvodnej Icky Thump.

Podobne ako aj na ostatných albumoch, i tu sa nájdu tracky, ktoré si i nie príliš skúsený gitarista dokáže uspokojivo zabrnkať ako napríklad balada A Martyr for My Love for You, alebo pohodové country Effect and Cause.

Celkovo ma album Icky Thump dostal predovšetkým pestrosťou a originalitou, prepracovanosťou silnej gitary a z čisto subjektívneho hľadiska Jack ako obvykle tiež reminiscenciou mojich obľúbencov Led Zeppelin. Je dôrazným potvrdením, že The White Stripes ani náhodou nestrácajú dych a inšpiráciu a majú silný potenciál mať o pár rokov nálepku jednej z najväčších hudobných legiend začiatku 21. storočia. A btw., hoci v mnohých fórach sú rytmické kvality Meg dosť spochybňované, je imho tou správnou bubeníčkou na správnom mieste. Jej nekomplikovaná hra pomáha tvoriť legendárne piesne ... nabáda sa prirovnanie k Maureen Tucker z nezabudnuteľných The Velvet Underground. Onedlho sa na fóra zabudne, nie však na Meg.
reagovat

zdenek2512 @ 26.02.2013 05:29:37
Velice pěkně napsané a plně se stím ztotožňuji. White Stripes sleduji od chvíle co jsem se o nich dočetl v R&P prakticky od alba White Blood Cell. Kapela v sobě nese to nejlepší z Led Zeppelin, Jimi Hendrixe a dalších kytarových velikánů. Jackova hra na kytaru, zpěv a styl bubnování Meg, jak napsali v R&P ví kdy má a kdy nemá bubnovat. Skvělé všechna jejich alba za 5. Jedna z nejlepších kapel poslední doby.