Pretenders, The - Greatest Hits (2000)

Budem používat ruky,
Budem používat nohy,
Budem používat svoj štýl...
Štartuje Chrissie a vťahuje nás do svojho sveta nepokoja, burcovania, túlania a predovšetkým hudby, pocitu nezáväznosti a odpútania. Aj keď sa priznám, nemám výberovky rád pre svoju neosobitosť a klamnú predstavu, tak táto kompilácia mi nevadí. The Pretenders poznám útržkovite a dá sa povedať, že veľa času som im nevenoval. Sú pre mňa nostalgickou spomienkou na časy strávene za mixážnym pultom a príťažlivú leaderku, ktorá dokázala "trápit" už len pohľadom.

Brass In Pocket - Lepší začiatok sa ani nedal objednať. Už úvod nám predostiera, koho máme "na tanieri" a príjemná chuť v ústach sprevádza celý prierez úspechmi ovenčenej formácie. Dostať sa do Rock and rollovej siene slávy sa nepodarí hocikomu a práve pri nich naberám dojem, že je to zaslúžené.
Message Of Love mi nesadla už od samého počiatku. Mať možnosti dramaturgie, asi by som po "chutnom" úvode siahol po niečom charakteristickejšom, ale neostáva mi iné ako "pretrpiet" alebo zvoliť >>> a nedať sa obrať o ďalšiu porciu skvelej hudby, čo Chrissie ponúka prierezom celej kariéry.
Don't Get Me Wrong už náležite vtiahne do príjemnej melodiky a sekaný rytmus nás posúva k tanečnému parketu, ktorý dokázali The Pretenders okúzliť aj napriek zvláštnosti skĺbenia post punku, reggae a málinko ingrendiencií etna. Zvonivé vyhrávky gitár podfarbujú príjemne postavenú kompozíciu a nad tým všetkým šéfuje plný ženský vokál, ktorý nás zdarne privedie k víťaznému finále.
Kid stojí niekde v počiatkoch tvorivosti a nenecháva nás na pochybách, že sa jedná o jeden z prvých úspechov The Pretenders. Pochádza z prvého albumu a silne tu cítiť vplyv revolty - punku.
Jej obrovský vzor, idol, nedošlý manžel a druh v jednom, Ray Davies (Kinks), snáď na mieru ušil pokojné vlny I Got To Sleep, ktoré Vás ukolíšu svojím utápajúcim rytmom uspávanky a trombónom niekde v diaľave, ktorý sa dá len tušiť, ale funguje ako neoddeliteľná prímes pokoja.
Forever Young vyznie ako logické nasledovanie pokoja spánku a jemne roztrasený vokál nie je svedectvom neistoty, ale práve profesionálnej práce citu a dôrazu na vrúcnosť prejavu. Navždy mladý vyznie nielen ako želanie, ale i dôkaz, že protagonistka dokáže osloviť aj mladšie ročníky a romantické duše.
I Got You Babe - Keď UB40 oslovili Hynde na spoluprácu, bola to trefa do čierneho. Revival hitu Sonny & Cher dostal novodobý šat, súdobú atmosféru a predovšetkým úspech na oboch stranách Atlantiku. Sympatické reggae odštartuje Chrissie a Ali Campbell jej skvelo sekunduje. Oba hlasy sa pohrávajú, objímajú, navzájom dopľňajú - opojná vôňa (marianky) Jamajky.
Nemám rád cover verzie, som zástancom originálov, aj keď predchádzajúci duet s UB40 bol opakom, ale Hynde potvrdzuje svoje kvality aj v Spiritual High (State Of Indenpendence) od Jona Andersona (Yes), ktorý tento príťažlivý song zaradil, v spolupráci s Vangelisom, na Friend Of Mr. Cairo. Tentokrát to dostalo politický podtext s odkazom na Martina Luthera Kinga ml.
Stop You Sobbing je debutom skupiny v UK rebríčku a vyznanie obdivu k Daviesovi, ako budúcemu partnerovi nepokojnej Chrissie.
Symbolický začiatok; niekde z diaľav prichádza pomalá a vľúdna melódia, hraná zvonivými akordami, tak typickými pre gitaru Jamesa Honeymana Scotta. 2000 Miles sú už navždy zastreté pre jeho vrúcny vzťah k drogám, ktoré si vybrali svoju daň za neodolateľnosť a inšpiráciu.
Zlatá stredná cesta - Middle Of The Road – asi to najtypickejšie od The Pretenders. Neopunk, odetý falošnosťou popu, s dravým útokom rocku. Tak ich poznám, tak som Chrissie vnímal, tak ostane v mojich ušiach.
I'll Stand By You - dôstojná bodka.

Okrúhla 20-ka melódií a míľnikov príťažlivej leaderky, ktorá svoje sny o úspechu dokázala pretaviť na realitu. Mám dobrý pocit, hudba doznieva a v mojom podvedomí sa vynára okrajové stretnutie s touto výnimočnou speváčkou...
V roku 1986, v spoločnosti môjho známeho, zavítala ku mne na pár dní dievčina z USA, ktorá bola najlepšou kamarátkou Chrissie Hynde. Rozpravála mi o nej, aká je, čo má rada a aj to, že ju prehovára na život v Európe. Také bolo moje okrajové kontaktovanie s Chrissie. Zmohol som sa len na pozdravovanie, aj keď som bol pozvaný do Ohia. V časoch zúrivého socializmu som pracoval ako banský technik na Uránovom prieskume a mal prístup k materiálom s najvyšším stupňom utajenia, a tak moje cestovanie bolo smerované nanajvýš k svokre do Zvolena.
Prijemná spomienka na časy návštevy, keď začujem kovový hlas príťažlivej Američanky z Ohia, ktorá dala svetu The Pretenders.
reagovat

alienshore @ 14.06.2013 15:27:50
dolycentrum super recenzia, myslím že by si kľudne mohol písať aj viac lebo toto sa mi čítalo naozaj dobre plus tvoje spomienky k tomu sú naozaj zaujímavé ... The Pretenders samozrejme poznám ale nejako hlbšie som sa im nevenoval keďže boli štýlovo viac v novej vlne, ale o význame tejto kapely nemám najmenších pochýb

dolycentrum @ 14.06.2013 16:31:25
alienshore...dakujem za reakciu.Potesilo,ze aj takou formou si hudna hlada cesticky k posluchacovi.Verim,ze aj nasledujuce prispevky dokazu zaujat...

pito63 @ 14.06.2013 18:16:32
Dolyš, pripájam sa k alieshoreovi, mohol by si písať častejšie. Hlavne tie spomienky spoza mixážneho pultu, tam sa toho muselo nazberať.
The Pretenders ma minuli, ale ten "Zvolen" ma dostal. :-)
Vďaka za recenziu!