Grand Funk Railroad - Shinin' On (1974)
1. Shinin' On (Brewer, Farner) - 5:59
2. To Get Back In (Farner) - 3:56
3. The Loco-Motion (Goffin, King) - 2:46
4. Carry Me Through (Brewer, Frost) - 5:34
5. Please Me (Brewer, Farner) - 3:37
6. Mr. Pretty Boy (Brewer, Farner, Frost) - 3:08
7. Gettin' Over You (Brewer, Frost) - 3:59
8. Little Johnny Hooker (Farner) - 4:59
9. Destitute and Losin' (Farner) - 7:03
Obsazení:
Mark Farner - Guitar, Guitarrón, Harmonica, Organ, Vocals
Don Brewer - Drums, Percussion, Vocals
Craig Frost - Organ, Clavinet, Moog, Piano, Mellotron, Vocals
Mel Schacher - Bass
+ host:
Todd Rundgren - Guitar
Kedysi v polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia sa ku mne dostala táto nahrávka. Popíšem moje vtedajšie pocity: Podľa dostupných materiálov je to vraj hard rock made in USA, veľmi žiadaní a populárni.
Prvé počutie: Žiadne ťažkotonážne gitary, ale ľahučká a hravá gitara vynikajúco sólojúca. Výborná vymakaná basová gitara a spievajúci bubeník! Jednoducho nič, čo by sadlo do vzorca hard rock v európskom ponímaní. Ale bola to láska na druhé počutie.
Pôvodne trio, a to veľmi zdatné (o čom svedčia live nahrávky) sa na tomto a aj na predchádzajúcom rozšírilo na kvarteto. Zdá sa, že to pomohlo, Craig Frost a jeho hra na hammondov organ k tejto muzike patrí.
Úvodná Shinin' On sa umiestnila ako singel na popredných miestach. Tu však musíme hovoriť o amerických a kanadských rebríčkoch. Európa bola zdržanlivá. To platí aj o albume.
Grand Funk sa nebáli prizvať dychovú sekciu do druhej skladby To Get Back In. Zobrali klasiku The Loco-Motion, ktorá po dlhých rokoch opäť bodovala v rebríčkoch. Vypaľovačky Please me a Gettin' Over You ukazujú klasickú tvár, ktorou sa preslávili. Siahli po „koreňoch“ v skladbách Mr. Pretty Boy a Little Johnny Hooker.
Mark Farner, Mel Schacher, Don Brewer sa stali mojimi sprievodcami po odľahlých končinách Ameriky. Dodnes.
reagovat
Jarda P @ 24.07.2017 11:03:19
Po megaúspěchu s jejich nejlepší deskou We´re An American band nastal u Grand Funk nezadržitelny pokles kavlity dalších desek. Zatímco ještě na Born To Die je dobrá půlka desky, na Shinin´On jen pár skladeb, na All the Girls... dostoupil úpadek vrcholu. Osobně si nejvíce cením období od Survival po We´re An American band. Že to uměli naživo svědčí nejen jejich slavný Live z roku 1970, ale také pozdější Bosnia se závěrečným doprovodem symfoňáku.
bullb @ 24.07.2017 13:51:04
To je samozrejmé, že skupina má niekde svoj vrchol a potom už len hranie a vydávanie platní, lebo zmluva, peniaze atď. Ja som sa práve cez Shinin' On dostal k ich staršej tvorbe. Bohužiaľ k novšej sa neviem vyjadriť. Mám veľký rest!
Mirek Kostlivý @ 24.07.2017 14:40:28
Zajímavé je, jak může ovlivnit názor na dané album to, které slyšíme jako první. U mě to bylo jednoznačně jejich druhé album Grand Funk, které jsem okolo roku 1972 slyšel asi poprvé. Když jsem ale zaregistroval tu vlezlou odrhovačku The Loco-Motion, u které mi zprvu vůbec nenapadlo, že ji hraje má oblíbená kapela, tak jsem jejich další hudební vývoj přestal sledovat.
Ale dneska mám jejich alba doma všechna. A ten jeden úlet, který kapele (a jistě i autorům skladby) zajistil pěkný finanční profit, jsem jim dávno odpustil.
- hodnoceno 0x
- hodnoceno 0x