Wright, Rick - Wet dream (1978)

V tom istom roku, ako vyšiel sólový album Davida Gilmoura, vydal svoj sólový debut aj Richard Wright, hráč na klávesové nástroje Pink Floyd. Myslím, že hudobná nadvláda Rogera Watersa ukázala svoje ovocie práve v týchto dvoch sólových platniach. Nič lepšie sa nemohlo stať. Máme k dispozícii, ak by sa tak dalo nazvať, krásne rozkvitnuté a voňavé hudobné trvalky.

Wright so spoluhráčmi podobne ako Gilmour používa veľmi striedme hudobné prostriedky – klavír, akustickú gitaru, elektrickú gitaru s minimom efektov sprevádzanú účelnou rytmikou. Kapitolou samou o sebe je saxofón zohrávajúci hlavnú úlohu.

Mediterranean C , syntezátorový úvod s romantickým saxofónom a decentným podfarbovaním hammondiek. Gitarové sólo ako z rozprávky. Against the Odds. Úvod obstará španielska gitara, ktorú vystrieda Wrightov spev. Celá skladba je v pomalom tempe, ako keby bola pokračovaním prechádzajúcej. Táto malá piesňová forma končí opäť nádherným sólom akustickej gitary. Napätie, ktoré vytvára nepokojný klavír a sólojúci saxofón, neskôr aj nervózna gitara, to je inštrumentálka Cat Cruise. Summer Elegy, to je jeden z klenotov na platni. Úvodný sprievod klavíra a pokojný Rickov spev vystupňuje skvostné gitarové sólo. Všetko v pomalom, snivom tempe. Waves je ďalšou inštrumentálnou skladbou, kde ostinátna decentná gitara prejde do baladického saxofónu. Celé sa to zakončí zmenou tempa a nežnými tónmi saxofónu do decrescenda. Holiday. Opäť pomalé tempo a jasný ďalší klenot na platni. Rick civilne spieva smutný romantický text sprevádzaný motívom gitary a basovej gitary. Mad Yannis Dance. Ťažký opakujúci sa motív pretkávaný altovým saxofónom. Drop In from the Top je v rýchlejšom tempe s jednoznačnou rockovou náladou. Gitarové sólo patrí medzi najkrajšie, ktoré som počul. Pink's Song ako keby bola ďalšou časťou Holiday a pokračovala smutným textom, ktorý umocňuje flautové sólo. Funky Deux v hravom funkovom rytme nás upokojí, že nemusí byť všetko smutné. Život je predsa funky.

Počúvanie Wet Dream sa mi nezunovalo ani po dlhých desaťročiach. Je to romantická až baladická hudba podávaná s tichou virtuozitou. Tu je možná aj polemika, čo zanechá na poslucháčovi väčší dojem: jednoduchá, možno až jednotvárna hudba, alebo technicky náročný a dokonalý opus so snahou „ohúriť“ poslucháča. Myslím. že nie je na to odpoveď. Platí iba jedno: Wet Dream od Richarda Wrighta je nádherný hudobný sen.

pozn. V porovnaní v Gilmourom 1978 musím Wrighta s ťažkým srdcom hodnotiť za 4*.

reagovat

Jarda P @ 13.09.2016 05:42:07
Wet Dream je po Watersově Amused To Death moje nejoblíbenější sólové album bývalých Pink Floyd. Vždy jsem měl slabost pro Davidův zpěv, poprvé se zde také setkávám se skvělým Snowy Whitem (později Thin Lizzy a dodnes člen doprovodné Watersovy kapely). Krásná náladovka pro nadcházející podzimní večery.

Áno, je to excelentní prírastok do každej zbierky. Mnoho hudby pripomína floydov, mnoho zas nie. Som však rád, že okrem Gilmoura aj Wright v sólovej práci bol zameraný na snovú hudbu. U Watersa mi to chýba, ten sólo tvorbu venoval drsnému realizmu.

Album nie je zameraný až tak na klávesy, ako by sa dalo čakať. Veľmi som bol prekvapený, aký veľký priestor dostala gitara (a famózna gitara, hlavne v Holiday) a saxofón. Flauta odznela v predposlednej skladbe. Až 6 skladieb je inštrumentálnych a treba povedať, že sú krásne, hoci hlas Ricka Wrighta bol pre mňa vždy zaujímavý. Album je ozaj krásny, vyniká ako celok, ale ak si mám vybrať, najviac sa mi páči inštrumentálka Drop in from the top, kde som konečne po dlhom čase počul moje obľúbené hammondky.

Fanúšikovia Pink Floyd určite musia vypočuť podceňovaný album Ricka Wrighta. Stojí za to.
reagovat

martin69 @ 22.10.2009 16:00:20
Naprostý souhlas ,nádherné album .