Nightingale - I (2000)

Dan Swanö patrí medzi najdôležitejších metalových muzikantov vo Švédsku a jeho meno je spojované až s niekoľkými rôznymi skupinami a projektmi. K tým najprínosnejším patrí určite death-metalová legenda Edge Of Sanity, taktiež avantgardno-deathová formácia Pan.Thy.Monium, ďalej jeho sólový počin Moontower, dva albumy hviezdnych deatherov Bloodbath a samozrejme rock/metalový Nightingale. Po prvých dvoch pozitívne prijatých albumoch došlo na vydanie ďalšej štúdiovky s veľmi jednoduchým názvom I. Jedná sa o tretie pokračovanie textového konceptu, ktoré bolo započaté pri debutovom The Breathing Shadow z roku 1995, a ktorý bol takou celkom zaujímavou poctou gothic-rocku a kapele The Sisters Of Mercy.

Tentoraz do značnej miery prepracovali hudobný koncept a privinuli sa silnejšie k prog-rocku a hard-rocku 70-tých rokov. Temná škandinávska nátura zostala samozrejme prítomná, no aj vďaka elementom z AOR žánru preniká do ich hudby viac svetla. Tento pomerne záludný štýlový mix má až prekvapivo komplexný charakter a album je teda atraktívny nielen chytľavými melódiami, ale aj lepšie premyslenými aranžmánmi, než tomu bolo v minulosti. Zvuk má melancholickú auru a navodzuje svojou šedivou farbou retrospektívnu atmosféru.

Bratia Dan Swanö a Dag Swanö (inak pod pseudonymom Tom Nouga) si nahrali všetko samostatne, keďže majú multi-inštrumentálne schopnosti. Podarilo sa im však zložiť vskutku brilantné rockové skladby, o čom vás hneď presvedčí úvodná dvojica Scarred For Life a Still In The Dark. Ak máte radi hammond organ, tak Scarred For Life je určený presne pre vás. Prog-rockové prvky prinesie The Game a podtrhne to aj výborné gitarové sólo. Game Over je zreteľne tvrdší song založený na gitarovom riffovaní a Dan Swanö opäť vysype z rukávu parádnu melódiu. A máme tu zase výrazné hammondy v skladbe Remorse And Regret s krásnym členitým refrénom, čo je ďalší príklad typických prog-rockových chúťok Nightingale.

Alonely ašpiruje na jednu z najlepších kompozícií. Spočiatku je jemne akustická a prehupne sa neskôr do úžasného finále melódií a sól. O nič horšie na tom nie je ani čarokrásna akusticko-elektrická I Return. Nasledujúce tri skladby sú o poznanie temnejšie. Drowning In Sadness má zlovestný podtón a najtvrdšia Dead Or Alive pripomenie, že Swanövci ešte na metal nezabudli. The Journey's End sa vlní pod vplyvom silnej melanchólie, no gitary v pozadí brnkajú a budujú skvelé náladotvorné plochy.

Dan Swanö vždy viac či menej nápadne poškuľoval po prog-rocku a prog-metale, a snažil sa tieto prvky zakomponovať aj do death-metalového žánru, čo prinieslo napokon skvost Crimson (1996) od skupiny Edge Of Sanity. Nightingale sú však pevne zainteresovaní v rockovej hudbe, takže žiadne škriekanie tu nenájdete. Dan nám tu spieva so svojim charizmatickým barytónom krásne čisto a s citom. Album I patrí medzi to najlepšie, čo pod hlavičkou Nightingale vyšlo. Prináša nielen empatickú melodiku, ale aj rockovú dravosť v špičkovom balení.
reagovat