Clapton, Eric - Clapton (2010)

Eric prešiel v živote rôznymi obdobiami a štýlmi. Jeho posledná tvorba je zameraná na klasický blues a to v takej miere, že na posledné tri štúdiové albumy autorsky prispieval v minimálnej miere. Takýto je aj posledný štúdiový album nesúci v názve jeho priezvisko - Clapton. Kolekcia je zložená zo štandardov, ako autor sa podieľal iba na Run Back To Your Side. Celý album sa nesie v pokľudnom tempe, je taký odpočinkový / možno pre niekoho až trochu ospalý/, s mäkkým zvukom. Nie je až taký gitarový, ako by som čakal, naviac väčšinu gitarovej hry obstarávajú Doyle Brabham II a Derek Trucks. Slowhand sa teda na tomto albume predstavuje hlavne ako spevák. Ďalším prekvapením je žánrová pestrosť nahrávky od blues, cez swingu po jazz. V jazzových skladbách žiari v sólach známy trubkár Wynton Marsalis.
Stručný popis skladieb:
1,Travelin' Alone, boogie s výrazným gitarovým riffom.
3, River Runs Deep, klasický blues
2, Rocking Chair, tu hraje prím klavír s jazzovým nádychom.
4, Judgement Day, v skladbe dominuje fúkacia harmonika.
5, How Deep Is The Ocean, opäť trochu jazzu.
6, My Very Good Friend The Milkman, hott jazz,, bohaté dychové aranžmány.
7, Can't Hold Out Much Longer, blues, ako z partesu, jedna z najvýraznejších skladieb na albume.
8, That's No Way To Get Along, odpovedačkový duet s J.J Calom.
9, Everything Will Be Alright, opäť štandardná bluesovka.
10, Diamonds Made From Rain, balada, ďalší duet, tentokrát so speváčkou Sheryl Crow.
11, When Somebody Thinks You're Wonderful, ragtimová vložka
12, Hard Times Blues,viem si predstaviť, že to hrá niekde na kraji plantáže po práci skupinka starých bluesmanov
13, Run Back To Your Side, klasická bluesovka, prechádzajúca do gitarového dialógu.
14, Autumn Leaves, jazzová náladovka obstaráva záver albumu. Evokuje vo mne bar pred záverečnou, ...metličky na bicích, náladový klavír a spev.
Eric natočil s priateľmi príjemný, pohodový, ľahko počúvateľný album, s dôrazom na blues, obohatený výletmi do jazzu a swingu. Ide o prebraté skladby s neprehliadnuteľným Ericovým vkladom, takže interpret a jeho rukopis je ľahko identifikovateľný na prvé počutie. Mne je tento album sympatický, hodnotím tromi hviezdami.

reagovat

alienshore @ 29.12.2012 18:37:22
Mohyla súhlasím s hodnotením , .... mám radšej predošlé albumy ako Road To Escondido, Back Home či Reptile .... ale ani tie nedosahujú na môj obľúbený album od neho a to Slowhand z roku 1977 ....

Voytus @ 04.01.2013 11:10:55
Příjemná deska, překvapil mě zařazením jazzových standartů. Po stránce zvukové mi trochu připomíná poslední alba Boba Dylana či Roberta Planta. I oni jako by se vrátili o dobrých padesát šedesát let zpět. A je to dobře, takové nahrávky alespoň netrpí některými módními zvyklostmi, umožní vytvořit zvukové bezčasí a dají se poslouchat i po letech, aniž by ztratily cokoli ze svých kvalit.