Diskuze

Jednotlivé zobrazení příspěvku z diskuze Hranice hudby

hejkal - 05.11.2022 06:54:22 #

K tejto téme, ktorá je vďačná na čítanie, ale nevďačná na univerzálne pravdy, sa dá vždy uviesť mnohé. Za mňa platí, že vnímanie umenia je individuálne a neexistuje jediné (prípadne viaceré, ale hierarchicky usporiadateľné) správne riešenie. Každý prístup je rovnako „dobrý“. Či už niekto počúva všetko alebo len jedinú skupinu či skladbu po celý život, stále ide o rovnako „správny“ prístup. Je prirodzené a ľudské, že svoj prístup máme tendenciu vyzdvihovať, ale to už je skôr kategória psychických stavov jedinca než relevantná argumentácia. Darmo označíme iný prístup za detinský, prípadne sa snobsky pozeráme ako napríklad jazzový fanúšik na rock a naopak (a že sa takéto pohľady aj samotných hudobníkov vyskytujú častejšie ako kriminálna činnosť v politike), stále platí, že neexistuje jediná správna cesta, každá individuálna preferencia má rovnakú relevanciu. K témam v diskusii si dovolím doplniť len tri poznámky. Definícia hudby ako umeleckého druhu vychádza z predpokladu, že hudba má isté definičné hranice, ktoré ju odlišujú od niektorých iných zvukov, či už hlukov, ruchov alebo prírodných sonických prejavov. Každé umenie je vždy výsledkom vedomej ľudskej činnosti, keď už nič iné. Zároveň podľa mňa platí, že táto uvedomelá činnosť nemá vo svojej podstate hranice. :) Akékoľvek univerzálne pravdy môžu znieť relevantne (každý žáner má diapazón od geniálnych po odpadkové diela), v konečnom dôsledku ide vždy o osobné preferencie. A tie nie sú univerzálne, takého človeka ešte tento svet nezrodil. Osobný vývoj a preferencie vždy niečo vyčlenia. Každý z piatich zmyslov nám prináša ako potešenie, tak nechuť. A platí to aj pre sluch. Preto aj najgeniálnejšie dielo z klasickej hudby alebo napríklad rapu môže vyvolávať nepríjemné pocity u niekoho, kto vníma veci inak ako fanúšik danej muziky a je to v poriadku. Platí to aj naopak. Toto poznanie je podľa mňa dôležité napríklad pre arteterapiu. Prístupov k umeniu je veľa a jedným je aj pohľad z uhla sociológie, psychológie a pedagogiky. A preto, akokoľvek sa to môže niekomu zdať zvláštne, existujú diela, ktoré vznikajú s vedomým účelom pre rôzne skupiny ľudí, dokonca aj podľa veku. To neznamená, že nemôžem mať rád rozprávky, keď som dospelý, ale tak, ako existujú knihy, filmy, ilustrácie pre deti, tak vzniká aj hudba a pesničky pre deti. A logicky teda aj hudba pre dospelých. A opäť platí, že aj dieťa môže pozitívne reagovať, čo ja viem, na Mozarta (dokonca existujú aj názory, že hudba funguje už v prenatálnom štádiu). Áno, hudba je natoľko abstraktná (v tomto je ako umelecký druh naozaj jedinečná), že rozumom dokážeme tento prístup zhodiť zo stola, ale znamená to iba toľko, že skrátka v danom momente neberieme do úvahy všetky možné prístupy k umeniu (a že ich je). Aby som to zhrnul, všetky prístupy, preferencie žánrov a pod. sú rovnako hodnotné a naša podvedomá tendencia vydávať vlastný prístup za ten naj je ľudská, ale nie je „lepšia“. A to ani vtedy, keď sa s našim prístupom zhoduje masa iných ľudí. Aj keby existoval len jeden jediný človek, ktorý bude počúvať hoci iba jedinú skladbu od Pet Shop Boys a ostatné ho nezaujíma, jeho vnímanie je rovnako hodnotné ako tisícov priaznivcov všetkých hudobných žánrov. Môžeme sa nad tým pozastaviť, ale nevidím dôvod znevažovať umelecké vnímanie a vkus človeka akýmikoľvek sofistikovanými podpásovkami. Tie nie sú o hudbe, ale o úplne inej psychologickej disciplíne. :)