Diskuze

Jednotlivé zobrazení příspěvku z diskuze Albumy roka, rebríčky a pod

hejkal - 19.01.2023 21:13:34 #

Môj tohtoročný hudobný rebríček Top Ten 2022 mám hotový. Umiestnenie je skôr orientačné, ak nepočítam medailové priečky, nech sa páči, poďme na to zostupne. 10. John Mayall – The Sun Is Shining Down Deduško a bluesová legenda John Mayall nahral ďalší z jeho štandardných albumov, s kopou hostí, všetko príjemne plynie a fanúšika blues nudiť nebude. 9. Robin Trower – No More Worlds To Conquer Legendárny gitarista si už roky ide svoje, v pokojnejších polohách bluesuje i rockuje a znie uveriteľnejšie než zástup súčasných hviezd. 8. Arthur Brown with Rick Patten – Long Long Road Časy hitu Fire sú preč, ale Arthur Brown stále hrá zmes hardrockovo-psychedelického rocku a ide mu to veru prekvapivo dobre! 7. Steamhammer – Wailing Again Toto je comeback 21. storočia! Výborná, ale nie príliš známa anglická kapela, ktorá nahrala na prelome 60. a 70. rokov štyri peckové albumy, sa po dekádach vrátila na scénu chutným hardrockovým dielom. 6. Jethro Tull – The Zealot Gene Ian Anderson sa po takmer dvoch dekádach rozhodol oprášiť svoju domovskú kapelu Jethro Tull a vydal nerušivú, ale príjemnú kolekciu skladieb, ktoré ma baví počúvať. Nehľadám originalitu pre originalitu, vyhovuje mi potešujúce poznanie, že muzikant hrá a tvorí, pokým vládze. Azda budem tiež vládať, až budem senior. 5. Colosseum – Restoration Po smrti Jona Hisemana som nečakal, že britská jazzrocková legenda niečo vydá. A stalo sa! Clempson, Clarke a Farlowe doplnili zostavu o nových hráčov a hrajú divoko, ako už dávno nie! 4. Corky Laing – Finish Sessions Náhodná akvizícia, vďaka Múzeu obchodu a koncertu Corky Laing’s Mountain som si tento samizdatový album kúpil a hoci je krátky, hard rock z neho buráca silou uragánu! 3. Birth Control – open up Prekvapenie roka. Hard rock párplovského strihu od nemeckej legendy tromfol posledné počiny britskej veličiny a ukázal, že klasický gitarovo-klávesový hard rock nemusí zachraňovať iba Uriah Heep. Vynikajúca záležitosť! 2. Magnum – The Monster Roars Pre mňa osobne ponúklo toto dielo prekvapujúce zmierenie sa s kapelou, ktorá tvrdohlavo hraje to svoje rockové cítenie korenené 80. rokmi. Zamiloval som si ho! Hard rock, kde nič nevyčnieva, ale aj tak sme na vrchole! (Zaujímavé je, že so staršou produkciou sa stále míňame) 1. Edgar Winter – Brother Johnny Nakoľko Kim Simmonds so Savoy Brown vlani nevydal žiadny album, nemá pocta brata zosnulému bratovi v bluesrockovej produkcii minulého roka konkurenciu. Priehrštie hostí (Joe Bonamassa, Robben Ford, Joe Walsh, Keb’ Mo’, Ringo Starr, Warren Haynes a mnohí iní) si Edgar ustrážil a dodal na pulty sedemnásť skladieb z portfólia Johnnyho Wintera. V podobe, ktorá je živá, pútavá, neodolateľná. Album roka! P.S. Postupne dopíšem recenzie, kde som tak ešte neurobil.