Sylvan je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov progrocku v Nemecku. Jeho štýl hudby je neo-prog, art-rock, miestami zachádzajúci až do progmetalu.
História skupiny Sylvan sa začína písať v roku 1991. Vtedy bola v Hamburgu založená školská skupina „Chameleon“. Jej zakladajúcimi členmi bol Matthias Harder (bicie) a bratia, dvojičky Volker Söhl (klávesy) a Kay Söhl (gitara). Kapela vystriedala niekoľko spevákov, až sa k nim v roku 1995 pripojil Marco Glühmann, ktorého charizmatický hlas je charakteristickým znakom zvuku skupiny. V roku 1998 sa premenovali na SYLVAN podľa rímskeho boha lesov Silvanusa.
V roku 1999 bol vydaný debutový album Deliverence. Päť z ôsmych skladieb majú dĺžku okolo desať minút, čím sa už v tomto prvom albume ukazuje záľuba skupiny v dlhých epických skladbách. V roku 2010 bola vydaná reedícia doplnená bonusovým CD s trinásťminútovou skladbou „The Lie“.
Povzbudení pozitívnymi kritikami vydávajú už v máji 2000 druhý album Encounters, ktorého zvuk je značne vyzretejší a tvrdší ako u predchodcu. Popri dvoch samostatných skladbách pozostáva album z titulnej skladby, rozdelenej na osem kúskov, zaoberajúcej sa kolobehom života.
Od počiatku kapela angažovala rôznych hráčov na basu podľa aktuálnych potrieb. Začiatkom roku 2000 prichádza Sebastian Harnack, ktorý sa stáva oficiálnym „basistom“ skupiny.
V októbri 2002 vydáva Sylvan tretí album Artificial Paradise, ktorého dvadsaťminútová titulná skladba patrí doposiaľ k absolútnym favoritom fanúšikov. Aj keď Artificial Paradise nie je koncepčným albumom v pravom slova zmysle, zaoberajú sa všetky skladby rovnakou témou: povrchnosťou, klamstvom a závisťou v spoločnosti.
Aj na ich štvrtom albume X-Rayed majú skladby jednu spoločnú tému. Ide o prekonávanie veľmi osobných osudových rán jednotlivých ľudí a o základnú myšlienku – beznádejnosť ľudského života. Album vyšiel v apríli 2004 a znie surovejšie a temnejšie ako všetky dovtedajšie.
V roku 2005 v priebehu práce na piatom albume vznikli v skupine rozdielne názory na to, akým muzikálnym smerom sa má Sylvan ďalej uberať. Jedni chceli album s jednoduchšími pesničkami, ktoré by boli dostupnejšie širšiemu publiku, druhí túžili po tom konečne vytvoriť prvý koncepčný album skupiny. K dohode nedošlo a tak bolo rozhodnuté, že sa zložia hneď dva albumy naraz. Týmto sa stal rok 2005 jedným z prácou najnabitejším v histórii Sylvanu.
Keď v apríli 2006 vyšiel prvý z dvoch CD Posthumous Silence bola skupina, obrovskou pozitívnou reakciou, za svoju prácu viac ako odmenená. Stupeň nadšenia bol aj pre Sylvan prekvapivý, zvlášť keď sa predpokladalo, že takéto komplexné dielo musí spočiatku mnoho poslucháčov odradiť. Aj téma CD – otec číta v denníku svojej zosnulej dcéry a po prvýkrát poznáva hĺbku jej zúfalstva – je skôr stvorená na odstrašenie. Naopak, hudba aj texty dokázali chytiť poslucháčov a každého z nich sa svojím spôsobom hlboko dotknúť.
Týmto Posthumous Silence dokázal to, čo bola úloha pre druhé CD s názvom Presets – zoznámiť s hudbou skupiny širší okruh rockových fanúšikov. I tak bol Presets úspechom a tvorí, so svojimi jednoduchšími piesňami perfektný protipól k Posthumous Silence.
Keď sa začiatkom leta 2007 chystala koncertná šnúra k albumu Presets prekvapila skupina svojich fanúšikov zmenou v zostave. Namiesto Kaya Söhla prevzal gitarový part hamburský štúdiový gitarista Guido Budenstock. Čo najskôr vyzeralo ako pauza stalo sa po pol roku odchodom. V lete 2007 sa cesty Sylvanu a Kaya rozdelili.
Ešte bez stáleho gitaristu došlo 1. septembra 2007 k prvej živej nahrávke koncertu Sylvanu. Pre tento účel uviedla skupina, s mnohými hosťujúcimi hudobníkmi, na pódium nákladne produkovanú Live Show – ich koncepčný album Posthumous Silence. Tento koncert vychádza na DVD a na 2CD v roku 2008.
Hľadanie nového gitaristu trvá až do konca roku 2007. Potom sa ním stal Jan Petersen, ktorý stál už počas nahrávania koncertného DVD na pódiu ako hosťujúci gitarista.
V roku 2009 vychádza siedmy štúdiový album Force of Gravity. CD sa vyznačuje veľkou rôznorodosťou skladieb. Nový gitarista priniesol tvrdšie tóny do zvuku skupiny najmä v skladbách „Follow Me“ alebo „God of Rubbish“. Tieto sa striedajú s jemnými a citlivými skladbami napr. „Midnight Sun“. Album zakončuje epická štrnásť a pol minútová „Vapour Trial“, ktorá býva jedným z vrcholov koncertov skupiny.
Ôsmym albumom Sylvanu je, na release koncerte v Hamburgu v decembri 2011 predstavený, dvojalbum Sceneries. Tento poteší hlavne priaznivcov dlhých, epických skladieb, celá dĺžka dvojalbumu rozdelená na päť skladieb – päť kapitol. Podľa interview s Marcom Glühmannom mal každý člen skupiny „patronát“ nad jednou kapitolou, ktorú určoval melodicky ako aj obsahom textu.
Rok 2012 bol v znamení koncertov na podporu nového albumu. 11-koncertové turné po Nemecku s dvoma zastávkami v Holandsku sa začína v máji a končí v decembri, už tradičným vianočným koncertom, v Hamburgu.
8. júla 2013 skupina ohlásila prekvapivý odchod gitaristu Jana Petersena. Bol zrušený, na september plánovaný, koncert v nemeckom Reichenbachu. 30. Júla bol na oficiálnej stránke Sylvanu zverejnený „list na rozlúčku“, v ktorom Jan vysvetľuje dôvody svojho odchodu. V tomto liste Jan píše, že profesionálne pôsobiaca skupina vyžaduje mnoho času, energie a plnú nasadenosť. Od vydania Sceneries musel na sebe pozorovať, že nemá dosť síl venovať sa skupine natoľko aby splnil svoje vlastné požiadavky. Preto z rešpektu k ostatným členom, s ohľadom na svoje hranice zaťažiteľnosti a z rešpektu k umeleckej úrovni skupiny uvoľnil svoje miesto pre nový kreatívny potenciál.
Na posledné dva koncerty roku 2013 – účasť na festivale Summers End v anglickom Lydney a tradičný vianočný koncert, tento krát v holandskom meste Uden, bol angažovaný mladý, 17-ročný gitarista Jonathan Beck. Jan Petersen osobne mu pomohol pri nacvičení skladieb Sylvanu a podľa kritík týchto dvoch koncertov zvládol Jonathan svoju úlohu bravúrne.
Zdroj: www.sylvan.de
Voľne preložil a doplnil: PavolS 12/2013... (celý článek)
