Midnight Sun

oficiální www «

Dánska progresívna superskupina (ako ju tam zvykli označovať) The Rainbow Band pôsobila väčšinu svojej existencie pod názvom Midnight Sun.

Vznikla koncom 60. rokov v zostave Peer Frost (gitara), Carsten Smedegaard (bicie), Bent Hesselmann (dychy), Lars Bisgaard (spev), Bo Stief (basa) a Niels Brønsted (klavír). Všetci mali predchádzajúce skúsenosti s muzikou, Frost hral v Young Flowers, Hesselmann s Bisgaardom hrali s Maxwells, Brønsted bol uznávaný džezový muzikant, tak ako aj Stief, obaja sa v 60. rokoch živili tak, že sprevádzali amerických interpretov v slávnom kodanskom klube Cafe Montmartre. Jedine Smedegaard hral v relatívne neznámej beatovej skupine The Beathovens (údajne prvej svojho druhu v Dánsku).

The Rainbow Band hneď spočiatku ašpirovala na postavenie významnej progresívnej skupiny koketujúcej s džezom, po vzore Burnin’ Red Ivanhoe alebo hoci Traffic. V roku 1970 vydala eponymný debut, ktorý má pomerne zaujímavú históriu. Hneď po jeho uvedení na trh opustil kapelu Bisgaard a prišiel nový spevák Allan Mortensen (predtým spieval v Tears). Kapela sa rozhodla prerobiť album nanovo! Skladby dostali nové vokálne prevedenie, jedna skladba (Nobody) sa rozdelila na dve (B.M.), niektoré boli nahrané znovu a pribudla aj jedna kompozícia Mortensena, a síce Sippin’ wine. Album zabalili do rovnakého obalu ako pôvodné vydanie a vrhli ho na nič netušiacu verejnosť. Avšak, v tej dobe si zaregistrovala názov Rainbow Band kanadská kapela rovnakého mena, nuž Dánom neostalo iné, iba v júli 1971 zmeniť meno na Midnight Sun. Aby sa veľmi nenamáhali, do tretice vydali svoj debut, tentoraz pod názvom Midnight Sun s prebalom od slávneho Rogera Deana. Vyšiel v roku 1971 a šlo o zhodný materiál, ako na prepracovanej verzii pôvodného diela. Pravda, to platí len pre dánske vydanie. V USA album obsahoval dve skladby navyše, Where are you going to be a Nickels & dimes.
Niektorí kritici ho považujú za základný kameň dánskeho progresívneho rocku (prípadne džez rocku), iní uprednostňujú pôvodné vydanie Rainbow Band. Rovnako sú všetci nadšení z gitarového majstrovstva Peera Frosta, ktoré skutočne nahrávkam dominuje, je dravé, surové a nestriedme. Dielo sprevádzal aj singel King of the Sun/Nickles & dimes.

Kapelu opustil aj druhý spevák Mortensen, takže prišiel Frank Lauridsen (hral aj na harmoniku) a v roku 1972 vyšiel album Walking circles, ktorý zaznamenal k pokojnejšiemu prejavu kapely. V roku 1973 ho nasledoval singel Kul På/A la Turca a v roku 1974 vyšiel posledný album skupiny Midnight dream. Na basu na ňom hral Jens Elbøl. Opäť zaznamenal príklon k ľahšiemu rocku s popovými tendenciami, nečudo, že sa kapela rozpadla.

Hesselmann sa dal na sólovú dráhu (napr. album Bøsse), rovnako ako Mortensen. Frost sa pridal k skupine Savage Rose.

hejkal 06/2014... (celý článek)