Midnight Sun - Midnight Sun (1971)

Midnight Sun som si nedávno kúpil len tak, zaujal ma hippiesácky škriatkovský obal a fakt, že šlo o niečo z roku 1971. Napokon sa z toho vykľuvala dánska superskupina s naozaj netradičným príbehom. Máloktorá kapela vydá trikrát po sebe ten istý album. Navyše, spomínaný obal stvoril samotný Roger Dean, čo viac si môže artrockový fanúšik priať...

V podstate džezová strednotempová náladička skladby Talkin’ okamžite vyvoláva asociáciu s Blood, Sweat & Tears, čomu napomáhajú ako dychy, tak spevák á la Clayton-Thomas. Nepokojné klavírne sólo nemá chybu, rytmika vyšíva odušu, ale vrcholom blaha je nástup gitary. Tá keď zaznie, je brutálna, žiadne – minútu držím tón, cítite, ako to prežívam – sa nekoná. Smršť. Už na zadnej strane obalu sa píše, že je prítomná „impressive guitar work“. Celé je to tvrdé ako žula, vlnité ako more za búrky, saxíky dujú s víchrom opreteky, treba počuť. Spevná záležitosť King of the Sun by pokojne mohla znieť v rádiách, Sólové časti sú opäť divoké ako hrdinka filmu Exorcista, radosť nechať sa posadnúť. Balada Nobody pochmúrne vytuhne, tradične, v sóle. Kto chce vedieť, ako má znieť strašidelný klavír, nech si ju vypočuje. Where you going to be? Otázka je prednesená v tak ťaživej a mohutnej atmosfére, že má z toho človek pocit, že ho vypočúvajú na policajnej stanici. Mrazivé! A keď sa zapojí choromyseľný saxofón, som v tranze. B.M. je v podstate krátky doplnok k predchádzajúcej skladbe, aby sa aj basista mohol prejaviť (nie, že by sa doteraz flákal), takže poďme na Sippin’ wine. Spevná brassrockovina s prívetivou tvárou sa počúva sama. Nikoho neprekvapí, že pätnásťminútová vražedná jazda Living on the hill je plná drsného muzicírovania, sólujú všetci. A to ani radšej nespomeniem jeden z najúžasnejších hardrockových momentov, ktorý kdesi za polovicou skladby rozbehne gitarista. Víchrica napokon utíchne a nad polomom sa ozýva nešťastná flauta, čoby posledná rozlúčka s ohurujúcim dielom, nazvaná Rainbow song. Tento „Planet caravan“ má v sebe niečo ostré, čo bodá aj za pomoci psychedelického akustického prejavu.

Dánsku scénu zo 70. rokov mám rád a ani tento vynikajúci (priam dokonalý) album ma nesklamal. Radosť objavovať tieto vymakané starinky. Myslím, že aj ľudia s alergiou na džez by sa v ňom mohli nájsť, tvrdý je tak, že by mu nejedna metalová kapela mohla slepo závidieť.
reagovat

Jardo @ 21.07.2014 15:46:58
hejkal: prihodíš tu vždy nejakú zaujímavosť. Číta sa to perfektne a verím, že album je ešte lepší. Po tomto diele poškuľujem už dlho, ale som ho ešte nezískal. Naopak, Walking circles som mal v hľadáčiku len pár mesiacov, ale už sa z neho vytešujem. Je to mimoriadny album. Dík za recenziu.

Jardo @ 23.09.2014 10:03:31
Pred vyše mesiacom som s týmto albumom absolvoval premiéru a s určitým odstupom času tak spokojne môžem napísať, že sa jedná o pozoruhodné dielo, porovnateľné s inými od mnohých väčších skupín. Ukážkové predstavenie zručností (a spevu), invencie a entuziazmu týchto muzikantov.

Časom chcem pridať aj svoj (trochu obšírnejší) postreh.

hejkal @ 24.09.2014 12:02:13
Som rád, že ťa tento album, resp. táto kapela, oslovuje. Perfektná staromilská záležitosť, už sa teším na prípadnú recenziu.