Reakce na recenzi:

hejkal - @ 01.08.2011

Ono to na papieri vyzeralo ako dobrý nápad. Jeden z najlepších rockových hlasov svojej generácie vtelený do osoby Paula Rodgersa podporený najefektnejším úsporným bubeníkom všetkých čias počúvajúcim na meno Simon Kirke, doplnený Frippom vycvičeným basákom z progresívnej skupiny King Crimson s „béčkovým“ menom Boz Burrell a tvrdený gitaristom Mickom Ralphsom, ktorý nebol Mott The Hoople dosť dobrý... Niektoré papierové nápady jednoducho dopadnú dobre aj v realite, obzvlášť, keď ich nečmárali na Slovensku. Jeden z najlepších si doprial kovbojské meno Bad Company.

Osem skladieb presne odmeraného úsečného hard rocku sa skvie na debute pokračovateľa skupiny Free. Hneď na úvod to vypáli hitovica Can’t get enough s dnes už klasickým rifom, že ju „Motáci“ nedocenili, je ich smola, takto sa aspoň stala klasikou. A nabúchaná skladba Rock steady nenecháva nikoho na pochybách, že Rodgers a „kumpáni“ sú vo forme. Ak niečo Rodgersovi išlo lepšie než na jednotku, tak sú to balady. Ready for love má všetky predpoklady dostáť tejto povesti, takto sa to robí! Klavírna pohodička Don’t let me down má príjemný refrén, saxofónove sólo prekvapivo nenudí, gitarové neprekvapivo správne reže. Titulná skladba je tak úžasne posadená, keď Rodgers dáva „Béd kompenýýýý“, je to neopísateľné, šupa, akoby vegánovi vrazili do gágora kus tatárskeho bifteku. Raz-dva-tri, dva-dva-tri, vzdušná balada The way I choose chytá kdesi v hrudi (ale nie tým zvieravým spôsobom, z ktorého jedného trafí šľak), pochváliť treba aj dychové podkreslenie. A je tu čas na ďalšiu dávku rezkého a veselého rocku, Movin’ on má tak „freeovskú“ atmosféru, až sa človek čuduje, že ju zložil Ralphs. Konečne prilieta Seagull, akustická gitara, nálada ako po opušťáku (a teraz nemyslím ten militaristický), Rodgers disponuje nielen hlasom, ale aj prejavom, emócie sa z toho šíria sťa popol z Islandu Európou... Fakt ma pobavilo, keď túto skladbu zaradil do repertoáru Queen. Teda, nie, že by koncertne dobre nepadla, ale aj tak, čo to je za móresy?

Iste, neopakovateľné hudobné pnutie z prelomu 60. a 70. rokov vystriedala jasná a prehľadná hudobná vízia, ale minimálne spočiatku jej niet čo vytknúť. Skvelý album. Najlepší od Bad Company.