Reakce na recenzi:

hejkal - @ 14.02.2014

Darryl Way’s Wolf som si kúpil potom, čo všetky tri albumy vydalo Esoteric Recordings. Odkaz Curved Air nemohol sklamať, všakže?

Psychedelický spev a do toho klavír, space gitara a, samozrejme, husle, skladba The Void sa pohybuje kdesi, kde sa o pár rokov neskôr motal Steve Hillage. Pochodová nálada opantáva Isolation waltz, kombinácia dravého rockového prejavu s „čistým“ spevom je zaujímavá, dnes sa už takéto prirodzené fúzie nevyskytujú, keď sa zjavia, sú ako z plánovania zákrokov plastických operácií. Husle sťaby od cigáňov sa v tom vyvaľujú ako hroch v bahne počas afrického leta. Aby sa mohlo aj oplodňovať, nastupuje džezová uspávanka Go down. Gitarová bublanina dotvára atmosféru záhaľky, ale poďme na skladbu Wolf. Surový úvod, v rámci ktorého sa všetci hudobníci ruvú o korisť, je šokujúco nahradený selankou spievaných pasáží, akoby o vlkoch počuli len v rozprávkach. Ale nebojte sa, je tu Cadenza. To je, dámy a páni, mäso! Inštrumentálne inferno, v ktorom sa Way poháda s husľami tak fest, až lietajú iskry. A ďalší hudobníci to svojim inštrumentom rovnako pekne natrú (vrátane rytmiky). Poslucháč si skrátka príde na svoje. Chanson Sans Paroles naladí jemné melódie, husličky si dvorne zanôtia, bez váhania nasadzujú zlovestnejšie medzihry, keď džez rock, tak takto, s dôrazom na rock. Zisťujem, že čím som starší, tým nadšenejšie vstrebávam husle v rockovej hudbe, ktorý iný nástroj je tak emotívny? Keby ste náhodou mali nejaké pochyby, že tá otázka nie je rečnícka, vypočujte si záverečnú mrazivú baladu McDonald’s lament. Radosť počúvať nástroj, ktorý má dušu a hudobníka, ktorý ju vie vytisnúť.

Bonusy ponúkajú singlový variant skladby Wolf a spevnú vecičku nazvanú Spring fever.

Toto je progresívny rock na vrchole, istá „canterburská“ nálada sa k tomu výborne hodí.