Reakce na recenzi:

alienshore - @ 07.10.2013

Nahrávať koncepčné albumy nie je žiadne lízanie medu. Je potrebné mať po ruke dobrý koncept, silné témy, špičkový zvuk a super aranžmány. Myslím si, že americká kapela Savatage spĺňala tieto vysoké nároky, pretože sa jednalo o partiu mimoriadne talentovaných muzikantov. Samozrejme najväčšiu pozornosť pútali bratia Jon a Criss Olivovci. Jon bol skvelý frontman s expresívnym a škriekavým hlasom a Criss veľký gitarový mág. Z metalovej formácie sa časom začala formovať veľmi svojrázna skupina progresívneho kalibru. Savatage čerpali z metalovej a aj klasickej hudby, čo ich stavalo do výsostného postavenia a dodnes patria medzi najvýznamnejšie progresívno-metalové kapely. Album Gutter Ballet naznačil štýlovú zmenu smerom ku komplexnejšiemu poňatiu hudby. Pokračuje to aj na ďalšej dlhohrajúcej doske Streets: A Rock Opera, ktorá patrí medzi klenoty amerického metalu. Výpravnejšie aranžmány nie sú zbytočne nafúknuté a v pravom čase na pravom mieste ukážu svoju silu. V prvom rade tu vyhráva poctivá a strhujúca hudba v podobe skutočne silných melódií, vynikajúcich riffov a nefalšovanej atmosféry.

Album Streets má tak trochu muzikálovú príchuť a vôbec nie náhodne. Túto divadelnú hru napísal ich dvorný producent Paul O'Neill v období, keď so Savatage ešte nespolupracoval. Príbeh je o zabudnutom rockerovi, ktorý opäť zažije trochu slávy a zároveň aj ďalší pád. Drsný úvod v podobe titulnej Streets rozohní hlas Jona Olivu a po nej nasleduje obľúbené koncertné číslo Jesus Saves. Hudba je natoľko prešpikovaná nápadmi, že vám niektoré melódie a momenty utkvejú v mysli. Z priehrštia skladieb určite zaujmú aj ďalšie tvrdšie kúsky Strange Reality alebo Can You Hear Me Now. Orchestrálne aranžmány sú dokonale vyvážené s gitarovými riffmi a rockovo-metalovou rytmikou. Pozoruhodné mi však pripadajú aj pomalšie piesne ako napr. čisto klavírna A Little Too Far, St. Patrick's či If I Go Away. Vrcholne skvostná mi pripadá monumentálna pecka Ghost In The Ruins s perfektnými melódiami a geniálnym sólom Crissa Olivu. Finále v podobe skladieb Somewhere In Time a Believe je nádherným optimistickým ukončením.

Savatage pristupujú k hudbe s pokorou a aj istou vážnosťou, preto sa ich ambície nestretli s prehnanou pompéznosťou. Progresívny metal môže byť aj serióznym umeleckým produktom o čom svedčí aj album Streets. Savatage však toho podstatného povedali vo svojej kariére ešte viac a potvrdili svoje výnimočné postavenie. Zároveň vstúpili do teritória, v ktorom len málokto dokáže niečo kvalitatívne hodnotného povedať. Tento album je jedným z ich vrcholných okamihov a tak jediné čo môžem odporučiť je sa s ním dôkladne oboznámiť.