Reakce na recenzi:

hejkal - @ 15.01.2012

Po dvoch príjemných, ale predsa len trošku archaicky ukotvených albumoch sa v The Trip udiala vážna zmena. Psychedelický gitarista sa porúčal a s ním bol odídený aj prezentačne jednoduchšie vybavený bubeník. Vescovi sa evidentne rozhodol, že je potrebné nastúpiť cestu britských art rockových veličín typu Emerson, Lake & Palmer a Yes. Preto, po vzore prvej menovanej, najal technicky i interpretačne brilantného bubeníka Fuoria Chirica (taký taliansky Neil Peart) a v trojke s pôvodným basákom Andersenom sa vrhli na čistý klávesový classical rock.

Evidentne koncepčný album Atlantide začína rovnomennou skladbou. Klavírne virtuózovanie postupne doplní um-ta, um-ta basa a parádne technické bubnovanie, radosť počúvať. Zvuk je čistý a prierazný, preč je huhňanie i škrípanie minulej zostavy. Rockovejšia spievaná vec Evoluzione nemá chybu, rovnako ako um-tatácka (už zasa , viem, ale je to tak)skladba Leader. Jej ťah mi reže, rozhodne jej nechýba energia, rovnako ako skladbe Energia, ktorá tvorí jej prirodzené pokračovanie. Vlastne je to jej sólová pasáž. Druhú stranu platne v čase vydania uvádzala skladba Ora X. A je to rockovica ako remeň. Baví ma zachrípnutý spev, baví ma úplne jasné odkazovanie sa na ELP. Dokonca sa na chvíľku ozve aj špinavá gitara. Ďalší klavírny úvod, tentoraz sprevádzaný jemným spevom, sa pretaví do chrámovej pompéznej a klasikou načuchlej Analisi. Vrcholom celého albumu je však bubenícka exhibícia Distruzione. Obligátny úvod si netreba všímať, čo sa nedá prepočuť, je nadanie i brilantná úroveň zvuku i hrania Fuoria Chirica. Už počiatočné rytmizovanie na virbel, kopák a činel všeličo naznačí, postupne sa zapojí celá bubenícka súprava a po mohutnom temnom nástupe celej skupiny sa mi chce lietať po izbe ako zamladi, keď som ešte hudbu preciťoval v pohybe. Postupne sa dvaja spoluhráči odpoja a Chirico začne svoje frajerinky. Ako správny technik si dlho vystačí s už zmienenou trojkusovou sadou, postupne sa pridáva hajtka i iné časti súpravy, páči sa mi, že atmosféru buduje postupne, dokáže sa stíšiť a chvíľku v tejto polohe aj vydržať, kým zasa rozmláti blany i plechy. Obligátna kotolňová (prím hrajú kotle a prechody) vsuvka, vírenie, sekané stopkové výbuchy mlátenia, činelová exhibícia, nič nechýba. Ani záverečný chrámový dovetok kapelníka Vescoviho Il Vuoto.

Ku špičkovo interpretovanému classical rocku chovám vo svojom srdci nejednu slabosť, k emersonovskému obzvlášť. Keď sa k tomu pridá pekný mapový obal, nemôžem inak, ako dať plný počet hviezd.