Reakce na recenzi:

alienshore - @ 07.04.2013

Steven Wilson je muž niekoľkých postranných projektov, veliteľ družstva v Porcupine Tree a ešte k tomu aj sólový umelec. Pretlak jeho skladateľských schopností padol vždy na úrodnú pôdu. Keďže sa tvorba Porcupine Tree po albume The Incident ocitla v akejsi slepej uličke, dostala sólová kariéra prednosť. Myslím si, že lepšie ani nemohol spraviť lebo jeho talent je všestranný pre tvorenie progresívnej hudby v tom najlepšom slova zmysle. Druhý štúdiový album Grace For Drowning priniesol až dva plnohodnotné disky. Hosťovanie špičkových muzikantov z oblasti jazzu a progu nenecháva takmer nikoho na pochybách, že tu nebude núdza o kvalitné hudobné výkony.

Deform To Form a Star
Prvý disk je silne hypnotický takmer na celej svoje ploche. Krátka titulná skladba otvára bránu do sveta Stevena Wilsona s jeho jemnými vokálnymi harmóniami a Rudessovým klavírom. Inštrumentálka Sectarian svojou dynamikou a temnou aurou vyráža dych, nie je to exhibícia nástrojov ale čisto kompozičný útvar s využívaním ťažko-pocitových nálad. Deform To a Form Star začne okamžite jeho ľahko identifikovateľnou melódiou. Postupne sa pripájajú sugestívne hudobné motívy a krásne melodické linky, ktoré majú Wilsonovú autorskú pečať. Ambientný začiatok v No Part Of Me sa neskôr zmení na prog-rockový uragán s ťažkotonážnou rytmikou. Pripomína to inštrumentálne burácanie po vzoru King Crimson. Pohladenie na dušu príde v Postcard s úžasne precítenými inštrumentálnymi vrstvami. Orchestrálne aranžmány, akustická gitara a dojemné melódie robia z tejto skladby intenzívny poslucháčsky zážitok. Atmosférická predohra Raider Prelude prechádza do deväť minútovej šlehy Remainder The Black Dog. V podstate je kompozícia silne inšpirovaná jazz/fusion aj s jeho progresívnymi odtieňmi. Presviští aj typický prog-metalový záprah s klávesovým intermezzom. Koniec tvoria sférické prelúdia v spojení s rytmikou.

Like Dust I Have Cleared From My Eye
Druhý disk je trochu iný, dajme tomu že viac impulzívny. Napriek tomu začína jemnými gitarami a orchestrom v skladbičke Belle De Jour. Silne melancholická nálada a Wilsonove spevy majú závažný charakter, ktoré poznačia song Index. Jeho spev znie ako by chcel niečo dôležité povedať, preto to nie je spev v pravom zmysle slova ale prenos emócií a k tomu sa presne hodia aj orchestrálne aranžmány. Track One je veľmi ponurý a k temnejšej atmosfére prispieva aj orchestrálna disharmónia. Koniec je odľahčený elektrickou gitarou v súzvuku s akustickou. Najdlhšia kompozícia na celom albume Raider II sa v tretej minúte predstaví svojím temnejším orchestrálnym motívom. V ďalších minútach to nie je o nič veselšie, ale perfektne sú tu zapracované dychové nástroje, okrem iných aj krásna flauta. Wilson sa nesnaží spievať za každú cenu, ale dáva veľký priestor inštrumentálnym plochám, ktoré sú typicky melancholické a zároveň aj energické. Ku koncu je to trochu divokejšie, ale stále to má estetickú formu tak ako celá táto doska. Na záver by sa hodila nejaká pekná pesnička a taká aj Like Dust I Have Cleared From My Eye je. Osem minút krásy a emócií sprevádzajú melodické vokály a harmonická štruktúra. Posledné tri minúty sú úplne relaxačné s pomocou jemných klávesov.

Jeho inšpirácia stále tkvie v 70-tých rokoch. Jednotlivé nápady a spracovanie majú odkaz v tejto dekáde. Ako to už býva zvykom, tak Wilson sa prihovára vždy moderným jazykom a hlavne absolútne špičkovým a reálnym zvukom. Obidve disky odhaľujú umelcovu jemnú a aj tú menej prívetivú tvár a dušu. Tak sa dostáva celkový dojem tohto diela do vyrovnanej polohy, ktorá je dotiahnutá do detailu hlavne aranžmánmi a aj emocionálnou melodikou. Progresívny rock sa jeho rukách mení na umenie a jeho muzikantská osobnosť je silne charizmatická v každej minúte.

Píše sa rok 2013 a považujem ho v tomto momente za Wilsonove vrcholné dielo. Je tu zastúpené snáď všetko čo by mala obsahovať kvalitná a vyvážená doska. Steven Wilson si svoje postavenie vybudoval od podlahy a dopracoval sa až na samotný vrchol hlavne tvrdou a poctivou muzikantskou prácou. Dielo Grace For Drowning je výstavným kusom v diskografii tohto majstra. Hodnotenie je myslím nadmieru jasné.