adam - @ 20.04.2013 | #

Silena vec. Od prvej skladby po poslednu. Tento album je silne poznaceny vplyvom Gil Evansa, ktory to cele prearanzoval, specialne saxofony a Milesovu trubku. Vznikol popici pocin ktory patri medzi posledne super diela skurvysyna Milesa, ak teda mam pouzit jeho terminologiu.... :-D jazykovi puristi a ti co necitali jeho autobiografiu prosim na vulgarizmy nereagovat.

Napad pouzit dvoch gitaristov co sa nemusia a co hraju uplne inac dal tomuto vinylu uzasny drive a istu davku jemne sutaziveho exhibicionizmu, ktory vsak ti dvaja curaci perfektne zvladaju a pridavaju hviezdicku naviac. dokopy 4, co sa celkom zhoduje s hodnotenim vacsiny kritikov, pretoze na 5 hviezd by tam muselo byt nieco sialene a to tu nie je.

Jardo @ 02.02.2016 12:04:48 | #
Nechcel som, aby sa debata uberala "rasistickým smerom". Jednoducho v súvislosti s tým, že nemal rád belochov mi ako prvé napadlo, že peniaze od nich (ako jeho fanúšikov - kupujúcich jeho hudbu, navštevujúcich jeho koncerty) mu určite nesmrdeli. Toť vsjo.

A samozrejme, že to platí aj opačne a v iných prípadoch (beloch, černoch, aziat...). Ale mnohí hudobníci práve veľmi dobre vedeli, kto sú ich oddaní a skvelí fanúšikovia (a aj preto k nim chodievali vystupovať) a napokon boli nimi vyburcovaní k tým naj výkonom a naj albumom (napr. Deep Purple, Jeff Beck s Bogertom, Appiceom a ich koncerty v Japonsku).