Reakce na recenzi:

hejkal - @ 30.04.2012

Album Biglietto Per L’Inferno som si kúpil na potulkách Rímom na základe obalu a matného pocitu, že ho na progarchives velebili.

Už úvodná klávesovo-klavírna vyhrávka, ktorá sa vrhne do rázneho classical rockového šantenia, naznačí, že to nebude len tak. Ansia ponúka aj pomalšie, snivé plochy, čím sa bezpochyby radí do talianskeho dobového trendu, ktorý sa vyžíval v art rocku. Album ponúka iba päť skladieb, ale aké sú to veci! Hard rocková perla Confessione využíva v plnej paráde dvoch klávesákov i gitaristu, pričom naliehavý taliansky spev je samozrejmosťou. Od tvrdých pasáží sa v mihu prejde do snivých plôch a naopak, majstrovské! Clivý úvod ovára nádhernú krehkú kompozíciu Una strana regina, ktorá načrela hlboko do art rockových vôd, neskôr splieta nielen hard rockové smršte, ale aj náročnejšie kompozičné búrky a je to celé podivuhodne konzistentné, jeden motív vpláva do druhého bez hromobitia a zrazu je tu Il nevare, čo je fakt parádna hard rocková záležitosť. Záverečná skladba L'amico suicida sa na ploche necelej štvrťhodiny vybúri dosýta. Všetko, čo zdobilo predchádzajúce štyri kúsky, je tu umocnené na druhú, čo viac si priať.

Na cédéčku sa nachádza aj béčko singlu Una strana regina, a síce inštrumentálna verzia skladby Confessione.

Tento album som si zamiloval a každý deň, keď si ho pustím, je pre mňa sviatkom. A tak tomu bolo aj dnes.