Reakce na recenzi:

hejkal - @ 02.07.2012

V prípade, že je umelec obdarený fantáziou, dokáže svojim dielom tento fantastický pocit sprostredkovať. Pokiaľ sa bavíme o art rocku z Británie niekde v prvej polovici 70. rokov, obvykle to znamená toľko, že sa kapely buď pripodobujú základným schémam velikánov (Yes, King Crimson, Genesis, ELP...), pričom prinášajú aj niečo autentické, svoje, alebo sa rovno vytasia niečím jedinečným a paralely sa hľadajú ťažko. Skupina Fantasy sa blíži k prvému prípadu, mäkkosť a mellotron zvádzajú myslieť na niektoré polohy King Crimson, prípadne Genesis, avšak nájdu sa aj takí, čo v tom počujú Procol Harum. Dosť však o prirovnaniach, ktoré niekoho odrovnajú a iného zasa zrovnajú, dobrá hudba má mať silu emocionálne vypovedať nejaký príbeh. Akýkoľvek. Nuž, čujme!

Pekne potichučky nám pätica hráčov, z ktorých nespevavosťou netrpí ani jeden, maľuje v duchu obrázok prvej skladby, ktorá má hneď dve vlastnosti. Po prvé, je titulná, a teda sa volá Paint a Picture. Po druhé, medveďa by zo zimného spánku zobudila asi ťažko. O niečo energickejšia, ale stále ešte jemná skladba Circus svojou ľahkosťou berie dych. Kto má rád staromilské klávesy a matne škrípavo prifarbenú elektrickú gitaru, ten bude jasať o sto šesť a pravdepodobne zobudí spomínaného medveďa. Vlastne, od polovice nastúpi „ťažko“ rocková pasáž, kde to vyzerá, že už hudobníkov naháňa kdesi po lese. Útek sa vydaril, nanákaná uspávanka The award usvedčuje letné hity z MTV z nedostatku melodiky (a aj z ďalších nedostatkov, ale načo sa tým zapodievať, aj tak z toho statok nikto nedostane) a nabáda predhodiť ich (h)ladnému macovi. Sledovať jeho kŕmenie je pekný adrenalín, nuž sa skladba Politely insane dosť rozozvučí. Oznámiť pozostalým, že je koniec, však vyžaduje pietnu náladu, ktorou, predstavte si, skladba Widow oplýva v miere väčšej, než ste si práve predstavili. Nažratý medveď by sa mohol napiť v Icy river, čo je v podstate mierumilovná činnosť a poňať ju pateticky môže napadnúť iba nejakému fantastovi, čo sa vyžíva v gradácii každodennosti do sfér jedinečnosti (asi ho ešte neobhrýzal žiadny grizly). Vďaka bohu, mrmláč išiel chrnieť, nuž je Thank Christ vecou nevtieravou i vďačnou pre ucho. Akurát v závere sa to zo zbožnej idylky zvrhne na bezbožnú rockovicu. Asi, aby bolo dané najavo, že Young man’s fortune je pekne dravá záležitosť, ešte aj medveď vedľa nej vyzerá ako krotký účastník vtipov o lesných zvieratkách, ktorému vypadali všetky zuby z nadmerného pojedania včelieho medu. Chrup. To už nie je o zuboch, ale o prašťaní kostí, ktoré ten štvornohý fanda do malinčia necháva plynúť vo svojich snoch. Preto je Gnome song patrične zasnenou náladovkou s drvivou gitarovou skuvíňajúcou momentkou, a v podobnom duchu sa nesie aj Silent mime. Neostáva iné, ako čakať do jari, napríklad pri počúvaní béčka singlu nazvaného I was once aware, ktorý tvorí melodický prídavok cédéčka od Aurory vydaného možno v roku 2010.

Komu neprekážajú jemnejšie rockové zákutia poplatné klávesom, tomu sa dostane výbornej dosky, ktorá, verte mi, aj keď sa to možno nezdá, nemá s medveďmi nič spoločné.