alienshore - @ 26.10.2013 | #

Švédska rocková ikona Europe prežila časy slávy s albumom Final Countdown, ale od tohto momentu prešlo už veľa rokov a doba sa tiež zmenila. Final Countdown bol dokonalým dielom 80-tých rokov a zároveň vrcholnou producentskou prácičkou. Po výbornej doske Prisoners In Paradise prišiel rozchod a poniektorí sa venovali sólovým činnostiam. John Norum vydával rockové nahrávky, na ktorých dokazoval svoj výnimočný talent. Spôsob akým pristupuje k tvorbe riffov a sól je príznačný pre tých, ktorý boli týmto obdarený od prírody. Joey Tempest je sympatický človek a taktiež je tvárou kapely Europe. Jeho pódiová prezentácia si dokáže získať priazeň mužského a aj ženského osadenstva. Mňa osobne ich comeback potešil a zároveň prekvapil tým, že sa priklonili ku grunge na prvom spoločnom albume po rokoch Start From The Dark. To čo ale nasleduje po ňom nazvem bez okolkov rockovou nirvánou a v nadprodukcii hudobných produktov pôsobil ďaleko uveriteľnejšie ako väčšina podobne orientovaných nahrávok v tom roku. Odrazilo sa to aj v celkovom predaji a Secret Society je z tohto pohľadu úspešným albumom. Textová stránka reflektuje ťažkopádnosť tohto sveta a predná obálka vyzerá tiež pomerne zvláštne. Jej autorom je Storm Thorgerson, ktorý spolupracoval s Led Zeppelin, Pink Floyd, 10cc, Yes a mnoho inými.

Titulná Secret Society je predovšetkým grungeovo znejúci song s výborným gitarovým riffom a dokonca aj klávesovým sólom. Po vydarenom úvode vás obšťastní aj hitovka Always The Pretenders s drsnými riffmi a dokonalým refrénom, ktorý nasadí pomyselnú korunu. Paru vypustí nasledujúca The Gateaway Plan a pod týmto tlakom vytrysknú energické sóla. Pri Wish I Could Believe sa Tempest trochu prevtelil do Chrisa Cornella. Emóciami hýri Let The Children Play s detským chorálom a tvrdým riffom, spolu to funguje v podstate bezchybne. John Norum opäť zasahuje priamo do čierneho v Human After All a refrén prinúti krútiť s hlavou ostošesť. V rýchlejších otáčkach sa ocitne Love Is Not The Enemy a vyzdvihovať tu všetko možné a nemožné je už len nosením dreva do lesa. Pomalšia pieseň by sa celkom aj hodila a presne taká je A Mother's Son, nie je to však cukrová vata ale pocitová záležitosť. Silná melódia sa vo Forever Traveling blyští ako odraz slnečného lúča v zrkadle a podobne je na tom aj nádherné sólo Johna Noruma. Grunge sa tiahne aj cez Brave And Beautiful Soul a gitary nešetria svojim prvotriednym nasadením. Posledná Devil Signs The Blues je ukončením ako z veľkej knihy. Brilantná melódia je samozrejme sprevádzaná absolútne famóznym Norumom a jeho záverečné sólo je dokonalou bodkou celého albumu.

Pri niektorých skladbách a riffoch mám chuť vyliezť na pódium a následne sa hodiť do publika. Presne tak strhujúca mi pripadá hudba na Secret Society. Na jednej strane je rock prípadne grunge z ich strany celkom kultivovaný, ale aranžérske prevedenie a ťah na bránku je suverénne rockovou oslavou. Z druhej etapy Europe je práve tento album zatiaľ najsilnejší a presvedčili snáď aj tých najväčších skeptikov, že ich návrat na scénu bol opodstatnený. Secret Society nemá vyložene slabé miesta, preto je to z mojej strany jednoduché riešenie čo sa týka hodnotenia.

b.wolf @ 27.10.2013 10:25:48 | #
zdenek2512: to máme stejný názor, akorát teda Europe byli určitě jiný level než ten Penk, toho jsem viděl 1x v bedně a nadosmrti stačilo. Europe do 90' let jsem bral jako tvrdší disco :), ale od fošny Start from the dark jsem změnil podstatně názor. Jenom Last look ... moc nemusím, ale ty další tři alba jsou poctivý hardrock, který nemá chybu. Btw, dneska poslouchám Fossil Eye od The Red Masque a je to dobré :))´)