Europe / Secret Society (2006)

Švédska rocková ikona Europe prežila časy slávy s albumom Final Countdown, ale od tohto momentu prešlo už veľa rokov a doba sa tiež zmenila. Final Countdown bol dokonalým dielom 80-tých rokov a zároveň vrcholnou producentskou prácičkou. Po výbornej doske Prisoners In Paradise prišiel rozchod a poniektorí sa venovali sólovým činnostiam. John Norum vydával rockové nahrávky, na ktorých dokazoval svoj výnimočný talent. Spôsob akým pristupuje k tvorbe riffov a sól je príznačný pre tých, ktorý boli týmto obdarený od prírody. Joey Tempest je sympatický človek a taktiež je tvárou kapely Europe. Jeho pódiová prezentácia si dokáže získať priazeň mužského a aj ženského osadenstva. Mňa osobne ich comeback potešil a zároveň prekvapil tým, že sa priklonili ku grunge na prvom spoločnom albume po rokoch Start From The Dark. To čo ale nasleduje po ňom nazvem bez okolkov rockovou nirvánou a v nadprodukcii hudobných produktov pôsobil ďaleko uveriteľnejšie ako väčšina podobne orientovaných nahrávok v tom roku. Odrazilo sa to aj v celkovom predaji a Secret Society je z tohto pohľadu úspešným albumom. Textová stránka reflektuje ťažkopádnosť tohto sveta a predná obálka vyzerá tiež pomerne zvláštne. Jej autorom je Storm Thorgerson, ktorý spolupracoval s Led Zeppelin, Pink Floyd, 10cc, Yes a mnoho inými.

Titulná Secret Society je predovšetkým grungeovo znejúci song s výborným gitarovým riffom a dokonca aj klávesovým sólom. Po vydarenom úvode vás obšťastní aj hitovka Always The Pretenders s drsnými riffmi a dokonalým refrénom, ktorý nasadí pomyselnú korunu. Paru vypustí nasledujúca The Gateaway Plan a pod týmto tlakom vytrysknú energické sóla. Pri Wish I Could Believe sa Tempest trochu prevtelil do Chrisa Cornella. Emóciami hýri Let The Children Play s detským chorálom a tvrdým riffom, spolu to funguje v podstate bezchybne. John Norum opäť zasahuje priamo do čierneho v Human After All a refrén prinúti krútiť s hlavou ostošesť. V rýchlejších otáčkach sa ocitne Love Is Not The Enemy a vyzdvihovať tu všetko možné a nemožné je už len nosením dreva do lesa. Pomalšia pieseň by sa celkom aj hodila a presne taká je A Mother's Son, nie je to však cukrová vata ale pocitová záležitosť. Silná melódia sa vo Forever Traveling blyští ako odraz slnečného lúča v zrkadle a podobne je na tom aj nádherné sólo Johna Noruma. Grunge sa tiahne aj cez Brave And Beautiful Soul a gitary nešetria svojim prvotriednym nasadením. Posledná Devil Signs The Blues je ukončením ako z veľkej knihy. Brilantná melódia je samozrejme sprevádzaná absolútne famóznym Norumom a jeho záverečné sólo je dokonalou bodkou celého albumu.

Pri niektorých skladbách a riffoch mám chuť vyliezť na pódium a následne sa hodiť do publika. Presne tak strhujúca mi pripadá hudba na Secret Society. Na jednej strane je rock prípadne grunge z ich strany celkom kultivovaný, ale aranžérske prevedenie a ťah na bránku je suverénne rockovou oslavou. Z druhej etapy Europe je práve tento album zatiaľ najsilnejší a presvedčili snáď aj tých najväčších skeptikov, že ich návrat na scénu bol opodstatnený. Secret Society nemá vyložene slabé miesta, preto je to z mojej strany jednoduché riešenie čo sa týka hodnotenia.

» ostatní recenze alba Europe - Secret Society
» popis a diskografie skupiny Europe