Reakce na recenzi:

PaloM - @ 16.09.2012

Pred pár týždňami som sa náhodou dostal ku (pre mňa) úplne neznámej nemeckej skupine Fire on Dawson a jej dvom albumom. To je v podstate celá diskografia, lebo prvé vydané EP je nezohnateľné, nepočuteľné. Aspoň po márnom hľadaní som nadobudol taký dojem. Keďže som druhý album počul ako prvý v poradí, tak tu je niekoľko dojmov z neho.

História skupiny a okolnosti vzniku albumu mi neboli známe, no práve ich hudba ma tak zaujala, že to vyústilo do profilu pre Progboard. Bol som prekvapený, že spevák Ankur Batra je Ind, navyše výhradný textár. To sľubovalo miešanie kultúrnych vplyvov, čo som v posledných rokoch v hudbe vyhľadával a cenil si ako obohacujúci prvok.

Po výmenách gitaristov a bubeníkov táto zostava (ktorá nahrala aj debutový album) predvádza zvláštny rock, ktorý sa nedá uchopiť na prvý raz. A to je dobré znamenie.
Z technického zreteľa možno pokladať za charakteristickú zvukovo veľmi príjemnú produkciu nahrávok, ktorá ani vo vypätých častiach netrhá uši. Skladby majú nepravideľnú štruktúru, časté zmeny tempa bicích s perfektne pulzujúcou basgitarou a nad tým sólo gitara so spevákom vytvárajú celú škálu ľudských emócií. Áno, emócie a nálady, to ma najviac chytá. Pri povrchnom počúvaní som mal dojem, že hudba plynie bez ohromujúcich sólových výkonov. Každý muzikant podriaďuje celku obdivuhodné nasadenie. Pri ďalšom posluchu
ma zaujala inštrumentálna zdatnosť a precítený spev, v nasledovnom som začal rozoznávať skrytý pôvab nenápadných melódií, potom úplný ponor speváka do svojej úlohy odovzdať poslucháčovi maximum. Jeho slová podfarbuje, dopĺňa, zvýrazňuje a dopovedá neuveriteľne emocionálna hra gitaristu, akú snáď počuť iba u takých kalibrov ako je David Gilmour či Steven Wilson.

Zvláštnu atmosféru jednotlivých skladieb by mali ozrejmiť texty, no z nich sa mi doteraz nepodarilo rozlúštiť tajomné obrazy tohoto sveta. Očakávané etnické nápevy som zatiaľ neodhalil, čo vôbec neznižuje výnimočnosť týchto skladieb.

Album je kompaktný celok, nemá slabé miesta a ťažko vybrať z neho niečo naj.

Kapela urobila oproti debutu výrazný posun od všade počuteľného grunge ku progresívnemu rocku. Hudba plynie naoko ľahko, no skrýva mnoho nádherných vrstiev, ktoré sa pozornému poslucháčovi odhalia až po viacerých posluchoch.

Po dlhšom váhaní dávam im 5 hviezd a vrelo odporúčam počúvať.