Reakce na recenzi:

hejkal - @ 18.10.2012

Ako by mala vyzerať ukážka toho najlepšieho amerického art rockového prejavu? Nuž, Todd Rundgren’s Utopia má na to nasledovnú odpoveď:

Už titulná skladba dokazuje, že okrem zmien a košatých inštrumentálnych blbnutí sa nestratilo ani zamak rockovej drsnosti, hudobníci hrajú parádne a zároveň neuhladene, ako sa na odporcov metrosexuálnych tendencií v art rocku patrí. Sám Todd ponúka žeravú gitarovú stenu, o ktorú sa nejaký vyfintený fičúr z lepšej spoločnosti, ktorému mlieko tečie po brade, a preto si myslí, že patrí k smotánke, len tak neoprie. Na svoje si prídu aj rytmickí samožrúti, klávesoví nadšenci a v neposlednom rade aj milovníci rozľahlých plôch vhodných pre klaustrofóbov, ktorým obmedzená populárna hudba vážne poškodzuje duševné zdravie. A podobne je na tom aj skladba Freak parade, ktorá je výraznejšie naklonená smerom k fusion a miestami až zappovsky ladeným kúskom. Prekvapuje pomerne veľká dávka melodiky, avšak pokiaľ vás už nič neprekvapí, tak o tento rozmer pravdepodobne prídete. Jediná krátka skladba na albume sa volá Freedom flighters a je celá spievaná, čo znamená, že by mohla byť nasadená do rádií. Vlastne, nemohla, pretože k hitu má rovnako ďaleko ako...(samocenzúra) Madonna k panenstvu. Akokoľvek boli doterajšie hudobné zážitky mimoriadne, blednú v porovnaní s dvadsaťminútovou prehliadkou dokonalosti nazvanou The ikon. Nefalšovaná „progresívna“ rockovica prostá vylúhovaných predpôn typu post- či neo- hraná živelne, s prehľadom, nadhľadom a hladom po majstrovskom umení – to sa nedá opísať, to treba počuť!

Tod Rundgrenn je klasa. Jeho debutový album so skupinou Utopia ponúka celé štyri skladby toho najlepšieho zo 70. rokov, čo môže art rock krížený s fusion ponúknuť.