Reakce na recenzi:

Brano - @ 23.04.2015

Moja zvedavosť,krutosť života a youtube ma prinútili vypočuť si v poradí druhý sólový počin najväčšieho mierotvorcu nielen dvadsiateho,ale aj tridsiateho storočia.Na obale už božská Yoko nevytŕča svoju huňatú nenásytnú chamajdu ani Lennon svojho pinďuráka,čo samé o sebe značí veľký pokrok v ich mentálnom vývoji.Bohyňa leží na posteli a sluha vedľa na zemi.Takto dopadne človek,ktorý si urobí zo ženy božstvo.

Aká je hudba?Yoko príšerne jačí a Lennon do toho vrzúka na gitare.Najskôr je mi to smiešne,no keď monotónne jačanie neprestáva...no asi by to chcelo analýzu psychiatra.Yoko jačí nie za dvoch levov,ale za celé stádo.Len ľutujem tých spolupacientov na iných oddeleniach,že museli počúvať tento zvukový armagedon.Ďaľšie pazvuky,ktoré majú symbolizovať akože tlkot srdca,no skôr pripomínajú prdenie pod perinou po dobrej fazuľovej polievke.Ostatné je zmätok nad zmätok,zvukový chaos,kvílenie,vrzúkanie...Keby som bol tehotný,tak z tohto rozhodne potratím.Ale to mi našťastie nehrozí a tak si s úľavou idem dať pohár ríbezlového vína.

Čo dodať na záver?Spacákový John a jeho šikmooká múza nahrali ďalší prémiový album,ktorý sa určite zapíše do svetových hudobných análov.Do môjho sa už zapísal a to natrvalo!