Reakce na recenzi:

alienshore - @ 17.06.2013

Chick Corea patrí medzi najvýznamnejších jazzových pianistov spoločne s Herbie Hancockom a načrel do mnohých hudobných žánrov, pričom fusion bol jedným z nich. Kapela Return To Forever bola v 70-tých rokoch regulárna Coreova fusion kapela, ktorá si získala sympatie aj progresívneho publika. V 80-tých rokoch pokračuje v tejto myšlienke s prozaickým názvom Chick Corea Elektric Band. Zlanáril do kapely mladé talenty, teda to najlepšie čo sa v Amerike v tej dobe nachádzalo a s novou krvou začína tvoriť inštrumentálne náročný jazz/fusion s vysokým stupňom kreativity a zároveň aj melodiky. Hlavné jadro tvorí trojica Corea, Weckl a Patitucci. Spoločne napísali len skladbu Side Walk, ostatné zložil Corea sám. Hosťujúci gitaristi Carlos Rios a Scott Henderson prispeli brilantnými sólami. Debutový album je zaujímavý aj tým, že ako jediný z ich diskografie neobsahuje saxofón. Produkcia je tak trochu poplatná svojej dobe, ale jedná sa o prvotriednu klasiku jazz/fusion štýlu. Nielen hráčske výkony, ale aj samotné kompozície majú mimoriadne prepracovaný charakter.

Krátka predohra City Gate predstaví zvukovú polohu albumu s prieraznými bicími. Rumble je ťažký rytmický kúsok s výraznými prechodmi Davea Weckla a náročné syntetizátorové plochy majú hlavné slovo. Silné melodické motívy v Side Walk majú charakteristický lesk 80-tých rokov, skladbu sprevádza aj Carlos Rios na gitare. Cool Weasel Boogie je už pomalšia, ale vynikajú v nej rôzne muzikantské lahôdky. Gitarové sóla od Riosa majú krásny blues/jazzový feeling. Piata v poradí Got A Match? má klasický improvizačno-jazzový ťah, akurát sóla majú svojský zvuk a sú odohraté na syntetizátore. John Patitucci v nej ukáže tiež svoje šikovné prsty a pridá sa k nemu aj Weckl. Elektric City je ďalšia melodická bomba s trochu funkovým rytmom a parádnymi gitarami od Riosa. Lyrická No Zone má kvalitné klávesové aranžmány a dramatický podtext. Výraznejšie sa presadí aj druhý gitarista Scott Henderson v King Cockroach. Skladba má celkom harmonickú náladu a popri príjemných melodických postupoch sa objavia aj progresívnejšie ladené klávesové motívy. India Town sa kolíše na atmosférických klávesových vlnách. Podobne je tomu aj v All Love s tým rozdielom, že je ešte precítenejšia. Patitucciova basa je v tomto songu úžasná. Silver Temple je už oveľa ťažšia a ako najdlhšia skladba ponúka zaujímavé hudobné výkony a napr. Scott Henderson opäť odohrá niekoľko technických gitarových sól.

Coreov skladateľský formát je jasne rozpoznateľný a jeho umelecké cítenie sa snaží priblížiť túto hudbu aj rockovému poslucháčovi. Skladby však nie sú jednoduché na počúvanie, ale nie však natoľko aby sa nedali pochopiť. Hráči ako Dave Weckl a John Patitucci patria medzi svetovú špičku a ich spôsob hry a myslenia je vrcholnou ozdobou všetkých albumov pod hlavičkou Chick Corea Elektric Band. Táto kapela tvorí, hľadá a objavuje fusion v každom jednom tóne. Hlavným elementom sú tu klávesy a jeho rôzne elektronické odtiene. Práca so sólami a motívmi je dielom absolútnej virtuozity Chicka Coreu. Je to dôležitý počin nielen Elektric Band-u, ale aj 80-tých rokov z hľadiska implementovania jazzu a fusion širšiemu poslucháčskemu publiku.