Reakce na recenzi:

alienshore - @ 17.03.2015

Nerez bola taká zvláštna a nenápadná kapela, ktorú bola väčšinou zaradzovaná do folku. Avšak s ich presnou definíciou je to trochu ťažké, pretože je to jedna z kapiel, ktorá vyjadrovala svoje hudobné myšlienky slobodne bez okov minulosti, či predpojatého dogmatizmu. V pomerne ťažkých dobách vyšiel skvelý pesničkovo orientovaný album "Masopust" (1986) a kapela bola jednou z mála prekvapivých zjavení v tom čase. Pokračovanie v podobe nahrávky "Na vařený nudli" bolo už o niečom inom, aj keď folkové ingrediencie boli jasne zachované.

Vypracovali si svoj vlastný hudobný jazyk, ktorý neprihliadal na štýlové hranice a vopred dohodnuté pravidlá. V podstate len sebestačné a silné kapely sú toho schopné. Presnejšie povedané nekopírovať už vymyslené, ale ísť k podstate veci a do hĺbky svojej osobnosti. Zuzana Navarová bola dušou kapely a podiel na kvalite hudby mali samozrejme aj Vřeštál a Sázavský. Originálne riešenia neprichádzajú z ultra-ťažkých a “progresívne“ sa tváriacich projektov. Práveže jednoduchosť a schopnosť docieliť vytúžený pocitový efekt je primárnou substanciou geniality. Nerez boli geniálni v aranžovaní a bez komplikovaných postupov dosiahli nielen žánrový presah, ale aj emocionálnu pestrosť. Vkročili na územie, na ktoré je dovolené vstúpiť len tým, ktorí pilujú svoje umenie až na okraj možností. Z hudby však necítite ťažobu, ale krehkosť a láskavý dotyk obyčajného človečenstva.

Chcete teda vedieť aké sú skladby na albume??? Jedna lepšia ako druhá! Obsahujú silné momenty, ktoré zaujmú analytikov a vyštudovaných muzikantov, a zároveň aj obyčajných poslucháčov, ktorým imponuje kryštalicky čistá hudba. Okrem klasického folku predkladajú Nerez aj jazz, občas dokonca vážnu hudbu, ladné latino rytmy a v niektorých pasážach je ukrytý aj rockový prvok. Vylieza na povrch napr. v drsnejšej skladbe "Yburan omažyp" alebo aj v titulnej kompozícii "Na vařený nudli". Na vokálnej úrovni kraľuje samozrejme Zuzana Navarová, ale priestor dostávajú aj mužské hlasy. Skutočne silnou záležitosťou je určite "Naboso" alebo aj jazzovejšie orientovaná "O samotě" s krásnou trúbkou. Najviac ma dojíma "Naruby", kde Navarová spieva jemný metaforický text a táto poloha sa nečakane preruší rytmickým tempom a tlieskaním. Dokonalá rovnováha pocitov a jednoduchých aranžmánov je príkladom suverénneho rukopisu, ktorý je v prípade Nerez absolútne nenapodobiteľný.

Ako je vidieť aj počuť, tak Nerez nežili len z folku. Boli jednoznačne najoriginálnejšou formáciou na poli multi-žánrovej hudby a album "Na vařený nudli" patrí medzi to najlepšie, čo ponúkla česká scéna v 80-tých rokoch. Ostali po nich len tri štúdiové albumy a každý z nich má svoj význam a nezastupiteľné miesto. Ich hudba však nebude nikdy masovo pretláčaná, pretože za týmto účelom nebola ani vytvorená. Skôr naopak a to dobrodružstvo, keď objavíte tvorbu Nerez vám dá oveľa viac potešenia a radosti než by ste čakali.