Reakce na recenzi:

alienshore - @ 17.02.2013

Veľmi zaujímavý projekt sa zrodil v hlavách Johna Petrucciho a Jordana Rudessa. Je to akýsi únik od prog-metalu ich domovskej kapely Dream Theater. Obaja spoločne zložili všetky kompozície, výnimku tvoria Rudessova From Within a Petrucciho The Rena Song. Album je krásne nahraný naživo, okrem poslednej Bite The Mosquito, ktorá je štúdiová. Skladba State Of Grace sa už objavila na prvom albume projektu Liquid Tension Experiment, tentoraz samozrejme v akustických aranžmánoch. Chémia medzi týmito dvoma hudobníkmi funguje skvelo a John Petrucci podľa potreby strieda akustické a elektrické gitary.

Furia Taurina je už podľa názvu zaujímavá a Petrucci začína song akustickou gitarou. Pripája sa s klavírom Jordan Rudess, ktorý hrá ako ináč perfektne. Skladba nemá výrazom ďaleko od tvorby gitaristu Al Di Meolu. Dlhé gitarové sóla majú jazzový charakter so španielskym akcentom, ale ani Jordan tu nie je v úlohe štatistu a predvedie pár pekných sól a vyhrávok. Pre zmenu s klavírom začína Truth a obaja tu vykúzlia melódiu v štýle Dream Theater v melodickom poňatí. Akustická gitara sa mení za elektrickú a Petrucci odohrá krásne atmosférické sólo s jeho typickými natlakovanými stupnicami. Nenápadne tu vystupujú vpred melodické nápady z dosky Metropolis Pt.2: Scenes From a Memory. Fife and Drum vyznieva s jednoduchými akordmi zaujímavo, ale je tu aj pekne spracovaný nápad ktorý hrajú obaja súčasne. Kvalitné gitarové sólo je samozrejmosť a dobrým spôsobom ho sprevádza Jordan, ktorý vie s klavírom reagovať na každú tému. Klavírna linka v State Of Grace je nádherná a Petrucciho elektrické vyhrávky pútajú na seba hlavnú pozornosť. Je to taký malý ostrov pokoja a nehy. Najdlhšia kompozícia Hang 11 má ucelenú formu. Začiatok je pekne vybrnkávací s elektrickou gitarou a potom nasleduje melodická téma, v ktorej sa Petrucci vyžíva a vystrieda obe gitary. Klavírne sólo je niekde na hranici vážnej hudby a jazzu. From Within je čisto v réžii Jordana Rudessa a jeho klávesových nástrojov. Zaujímavo kombinuje zvuk harfy a klavíra, je to vyslovene nadpozemská kompozícia. Petrucci asi cítil, že po toľkých rokoch by už mal niečo zložiť aj pre svoju manželku a tak sa tu objavila skladba The Rena Song. Na tomto počine ju dal do krásnych akustických aranžmánoch a jednotlivé gitarové sóla sú veľmi podarené. Tvrdšie ladenou gitarou v úvode In The Moment navodí Petrucci atmosféru a Rudess prekvapivo vypĺňa priestor atmosférickými zvukmi klávesov. Skladba je opäť viac stvorená pre gitaru a v pozadí ju sprevádza klavír. Veľmi nápadito znie Black Ice už hneď na začiatku s elektrickou gitarou a rytmicky ladenou klavírnou hrou. Má to svoju progresívnu čepeľ a tentoraz tu obaja nezaprú svoje hlavné pôsobisko. Príde na rad aj spomalenie, kde si svoj priestor nájde Jordan a jeho krásne sólo. Skladba končí progresívnou linkou, ktorá bola aj na začiatku. Záver obstaráva Bite The Mosquito, ktorá je náladou blízko ku klasickej hudbe. Myslím, že obaja našli inšpiráciu v slávnom intermezzu Let Čmeliaka od Nikolaja Andrejeviča Rimskij-Korzakova.

Koncept albumu je vytvorený viac pre gitaru, ale pravda je že bez Jordana by bol tento výtvor bezpredmetný. Určite ho neberiem ako kulisu do reštaurácie, na to je tento album až príliš dobrý. Na pomerne dosť veľkej ploche sa tu deje sofistikované muzikantské divadlo. Hráčske schopnosti sa pretransformovali do zaujímavého hudobného dialógu dvoch nástrojov. Je to jeden z mála živých albumov, ktoré vlastním. Obaja muzikanti ponúkli okrem nových skladieb aj kus seba, čo ma presvedčuje o opodstatnenosti tohto albumu a rád sa k nemu opakovane vraciam.