Reakce na recenzi:

alienshore - @ 07.07.2013

Na tento Friedmanov výtvor som akosi po určitom období zmenil názor. Nie je to vôbec zlá nahrávka, len mi v nej akosi chýba väčší oheň a zápal. Myšlienkou viac menej nadväzuje na predošlý Scenes, ale hudobne zachádza ešte ďalej. Marty sem začlenil aj sláčiky hlavne kvôli väčšej dôveryhodnosti v rámci prezentovania klasickej hudby. V spojení s elektrickou gitarou to znie celkom zaujímavo, ale konečný výsledok ma akosi nepresvedčil. Považujem album Introduction za dosť kontroverzný počin. Najnepríjemnejší je pre mňa fakt, že ma to začne v istom úseku aj nudiť.

Prvé štyri skladby sú jednoducho nádherné. Nežná Arrival je úžasne spracovaná a hlavný motív má naozaj silnú atmosféru. Podobne je na tom aj Bittersweet s veľkolepými sláčikmi a neo-klasickou gitarou. Do sveta fantázie vás prenesie skladba Be a zároveň aj nasledujúca Escapism, ktorá je vrcholom celej dosky. Má skvostné pasáže a rovnako dobré gitarové sóla, ktoré znejú takmer pink-floydovsky. Prichádza však druhá polovica skladieb tá mi už príde dosť nemastná neslaná. Luna nie je zlá, ale ten japonský monológ mi nie celkom sedí a aj atmosféra ma necháva akosi chladným. Mama je najslabší kúsok a pokračuje to neosobne aj v skladbách Loneliness a Siberia.

Album je skvelý v prvej polovici a v tej druhej skôr uspáva. Rozdiel medzi Scenes a Introduction je ten, že Introduction čerpá viac z klasickej hudby. Nie je jednoduché nájsť správny pomer a kompromis medzi rockom a klasikou. Tento album je dosť obľúbený u priaznivcov Martyho Friedmana, no ja mu dám tentoraz len tri hviezdičky.