Reakce na recenzi:

Mayak - @ 23.03.2013

Zatiaľ, čo u severných i južných susedov tak Česka, ako aj Slovenska termín art rock, či prog rock je trvalo celkom udomácnený termín, v našich dvoch krajinách je stále nesmiernou vzácnosťou objaviť a spoznať kapelu, ktorá sa v dnešnej dobe celkom otvorene hlási k tomuto subžánru a súčasne nesie aj vlajku istej kvality. Nie je žiadnym prekvapením, že česť celého regiónu bývalej federácie zachraňuje Morava a predovšetkým jej ostravské podhubie, kde v kruhoch fanúšikov a znalcov tejto hudobnej odnože dominujú zoskupenia Jeseter a Kazachstán. Spriaznené a personálne prepojené skupiny pôsobia, ako kvety na dlho vyprahnutej záhrade, kde v nepochybne ťažšom období fungovali legendy, ako Synkopy, Progres 2, Futurum, či v jednej svojej etape aj celo-federálny Modrý efekt (rôzne modifikácie jednotlivých názvov teraz nie sú podstatné) a mimo výraznej inštrumentálnej zložky bol pomerne zásadný aj vokálny prejav a textový obsah ich komplexného hudobného diela.

Zatiaľ, čo Jeseter je celkom evidentne inšpirovaný globálnou tvorbou britskej legendy Yes, Kazachstán čerpá predsa len zo širšieho spektra, aj keď odkaz Pink Floyd je podobne, ako u mnohých prog rockových skupín vo svete tejto hudby najviac skloňovaný aj samotnou skupinou. Dovolím si celkom jednoznačne tvrdiť, že nosnými faktormi tvorby Kazachstán sú osobnosť skladateľa a kapelníka Roberta Hejduka a svojské texty, ktorých autorom je regionálny patriot Jaroslav Žila a ich interprétom Alan Grezl.

Kazachstán vydali už na počiatku roku 2008 päť skladový minialbum Bojím se bát, kde je cítiť ešte istú rôznorodosť a roztrieštenosť kompozícií, ale regulérny album V hrudi pták už pôsobí hodne kompaktne a pri klasickej „vinylovej“ minutáži má aj celkom slušnú formu gradácie a nepochybnej dynamiky celkového vyznenia.

Intro s názvom Initium prechádza hneď do titulnej dramatickej a pomerne členitej kompozície, kde sú slušne namixované art rockové ingrediencie a bohatá inštrumentálna paleta, plná zmien nálad a hudobných pocitov. Minulost je priamočiarejšia skladbička, solídne prifarbená aj výraznými plochami variabilných husľových pasáží.

Najdlhšia na albume, 10-minútová Mé duše klid už pomerne jasne evokuje odkaz Pink Floyd z obdobia albumov Wish You Were Here, či dlhých plôch na Animals, samozrejme v celkom originálnych a nepochybne pôvodných skladateľských a aranžérsky remeselne spracovaných verziách. Značný priestor pre trúbku, či kaval (píšťala) dávajú tejto skladbe skutočne nevšedné čaro. Kratšia no razantná a nástojčivá Kazachstán je osobitným holdom ako krajine, ktorú nesie skupina v názve, tak v skrytých významoch slov nepochybne aj samotnej kapele...

Tereza je podstatne lyrickejšia kompozícia s textovým posolstvom lásky k rodnému regiónu a Beskydám. V závere však skutočne nádherne vygradovaná. Opäť kratšia skladbička Ve tmách je v podstate klavírna balada, v refréne s pôsobivo zladenými vokálmi a s grafickými ornamentami sláčikov a dychových nástrojov. Záverečný vyše 8-minútový song Komediant je síce nepochybne art rocková záležitosť s typickými výrazovými prostriedkami stavby kompozície a plochami elektrickej i akustickej gitary, ale neubránil som sa - nie raz pri jej počúvaní aj istej súvzťažnosti s tými najlepšími kúskami zlatej éry Mišíkových Etc...

Mohol by som napísať, že V hrudi pták je dobrý, resp. veľmi dobrý album. Muzika, ktorú produkujú páni z kapely Kazachstán (ale aj spriaznených Jeseter) je však natoľko osobitná a svojská z pohľadu okolitých krajín (prog-scéna v Poľsku, či Maďarsku je špecifická a diametrálne o niečom inom) a v dnešnej dobe celkom ojedinelá u nás (rozumej v regióne Čiech, Moravy a Slovenska), že si zaslúži celkom nepochybne výraznú pozornosť vnímavého a citlivého poslucháča, ktorý sa nedal uspať nadprodukciou priemerností popu, mainstreamu a rôznych hudobných odnoží, ktorú sú často len hlúpou a slepou uličkou dlhodobého celosvetového trendu manipulácie oviec... Hodnotenie: 4+

27. 11. 2011