Reakce na recenzi:

alienshore - @ 24.03.2013

Tento album pomohol fanúšikom Rush preklenúť hluché obdobie po roku 1996. Geddy Lee sa na tomto svojom sólovom albume ako tak snažil vyhnúť hudobnej koncepcii Rush, ale nepodarilo sa mu to už tak celkom lebo stále je cítiť rushovský esprit, samozrejme vďaka jeho charizmatickému spevu. Po zvukovej alebo hráčskej stránke tu nie je čo vytknúť a hudobníci tu predvádzajú nenápadné muzikantské majstrovstvo.

Titulná skladba nemá svojim vyznením ďaleko od King Crimson hlavne v samotnej inštrumentácii. Výborná melódia je pre Geddyho typická aj s jeho farbistými emocionálnymi linkami. Po skvelom a hlavne energickom štarte nasleduje The Present Tense, ktorá už je ďaleko lyrickejšia. Po jemných verziách nastupuje silný otvorený refrén, ktorý je sprevádzaný akustickými aj elektrickými gitarami čo v mnohom pripomína Rush. Moja obľúbená Window To The World je doslova nadýchaná krásnymi melódiami. Hudba je ako jedna báseň a je to samá harmónia. Trochu smutnejšia Working At Perfekt zasahuje plnou silou v citlivom refréne, ktorý je doplnený aj o orchestrálne aranžmány. Elektronickými prvkami nasiakla Runaway Train nestráca svoj rockový feeling a je tu zase ten geniálne jednoduchý refrén, ktorý sa prihovára priamo do duše. To čo som miloval na Rush bolo presne to, keď to vyvrcholilo takýmito úžasnými melódiami. Akustická gitara otvára song The Angels' Share a tentoraz to má trochu jednoduchšiu pesničkovú formu s orchestrálnymi vsuvkami. V Moving To Bohemia si všímam výborné basové vychytávky a refrén predstavuje ďalší odpal do slastného sveta melódii. Bubeník Matt Cameron je tiež veľmi kvalitný hráč tak ako to dokazuje nielen v tomto songu, ale na celej ploche albumu. Groove nálada a aj rytmika sprevádza Home On The Strange, ktorá zaujme hlavne tvrdším inštrumentálnym spracovaním. Balady sa k hlasu Geddyho Lee veľmi hodia a presne taká je aj Slipping s úžasne znejúcim klavírom a silnou melancholickou melódiou. Ďalšia podobne ladená skladba je aj Still a o krásne emócie nie je núdza ani v tomto prípade. Tak ako sa album otvoril skvelou titulnou skladbou tak je rovnako uzatvorený ďalšou peckou Grace To Grace. Hitový refrén je z kategórie takých, že by som si to vedel kľudne predstaviť aj na albume jeho domovskej skupiny. Výborné gitary, skvelá melódia a úžasný koniec celého albumu.

Netajím sa tým, že ma tvorba kapely Rush od roku 1996 nejako neoslňuje. Geddyho sólový album bol pre mňa ako blesk z jasného neba. Viem si totižto túto nahrávku predstaviť ako štúdiový album samotných Rush a určite by to nebola nejaká priemerná záležitosť, keď by som k tomu pripočítal vklad skvelého bubeníka Neila Pearta. Som rád, že sa Geddy rozhodol toto svoje samostatné dielo vydať. Nič iné ako kvalitu som ani od tohto muzikanta nečakal a Ben Mink tiež pomohol tomuto albumu výrazným spôsobom. Dávam reálne krásnych 4,5 hviezdičiek.